Vypustili návod na hospodársku a spoločenskú samovraždu a 11. októbra vláda schválila vyrovnaný rozpočet na budúce tri roky. Čakáme na vládu, ktorá tento návrh stiahne. Ústavný zákon treba zmeniť, podobne ako mnoho iných zákonov, ktoré robia zo Slovenska pridrahý cirkus. Zároveň treba pokračovať v reforme ministerstva financií.
Účtovnícky prístup
Pred dobrými dvadsiatimi rokmi sa v tomto rezorte začala reforma správy riadenia verejných financií. Mala nás naučiť, že cieľom nie je účtovník, ktorý sleduje rovnováhu medzi má dať a dal. Ministerstvo by malo sledovať priority verejných politík, vyžadovať ich efektívne plnenie a pritom zabezpečovať rovnováhu medzi príjmami a výdavkami v strednodobom horizonte.
Úradnícka vláda na to vo svojej stavebnici zabudla a postavila sa tak trochu do úlohy Sulíka s excelom. Treba sekať, lebo ten kapitalistický raj, ku ktorému smerujeme v dlhodobej perspektíve, keď si všetci budeme užívať eurá z druhého dôchodkového piliera a prenajímať prázdne byty lacnej pracovnej sile z tretieho sveta, sa neuskutoční. Hlavné odporúčanie postupného znižovania deficitu však nereflektuje ani jej návrh štátneho rozpočtu. Lebo ten je iba „akože“ schválený, len aby bolo učinené zákonu zadosť, a ten nebude platiť, my vieme svoje… Vidíte v tom Matoviča?
Slovensko ešte nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Podľa Eurostatu sme v rokoch 1995 až 2022 mali priemerný deficit 4,6 percenta hrubého domáceho produktu pri príjmoch 38,8 percenta HDP a výdavkoch 43,4 percenta HDP. Najvyššie deficity 12,6 percenta a 9,8 percenta sme mali v roku 2000 a v roku 1996.
Naša štátna hranica je dlhá a rozdiel v mnohých cenách dostatočne vysoký na to, aby sme nakupovali v zahraničí. Vyššia sadzba DPH sa premietne do vyšších cien a menšej spotreby. Bude treba viac inšpektorov a policajtov. Aký to bude mať prínos?
Hlavné navrhované opatrenia stavebnice sú: vyššie sadzby DPH, nižšie dávky rodičom a sociálne odkázaným, nižšie penzie dôchodcom, ale aj opatrné zavádzanie progresivity do daňového systému, symbolické poplatky v zdravotníctve a prepúšťanie v samospráve. Veľké peniaze sa čakajú od reformy dane z nehnuteľnosti, zo sladených nápojov a pod., čo nie je márne.
Úskalia navrhovaných opatrení
Tento prístup má však hneď niekoľko problémov.
Po prvé, prečo práve táto generácia? Ak doteraz všetci žili nad pomery, prečo sa drastické zmeny majú dotknúť práve súčasných matiek, sociálne slabých, školákov atď. To nie je fér.
Po druhé, ako sa navrhované zmeny dotknú jednotlivých príjmových kategórií? Ministerstvo doteraz nevie, aké dane a koľko platia príjmové skupiny, a preto neprezentuje, ako sa ich dotknú zmeny. Je to celkom hanba. Lebo je pekné hovoriť o tom, že je lepšie zdaniť spotrebu ako príjem, ale výsledný efekt v rozpočte chudobných a bohatých je nepomerne odlišný.
Po tretie, naše sociálne dávky sú neuveriteľne nízke. Odvíjajú sa od veľmi nízkej úrovne životného minima a narážame na to aj teraz, keď chceme stanoviť dávky pre odídencov a pritom nezhorieť od hanby.
Po štvrté, peňažné platby nie sú efektívnou formou podpory rodinnej politiky, ale zatiaľ inú nemáme, a tak skoro mať nebudeme.
Po piate, väčšina úspor a príjmov sa premietne do výdavkov strednej triedy. To sú ľudia s mesačným príjmom niekde okolo 1 500 eur mesačne. Ktorí nemajú všade známych, do nemocnice nosia toaletný papier, stravu, poplatky a úplatky, do škôl kupujú pomôcky a dary, a pritom sa starajú o starých rodičov. To sú ľudia, ktorí nakupujú lacné, priemyselne spracované potraviny, a na ktorých čoskoro dopadnú aj vyššie ceny energií.
Po šieste, ako ovplyvnia navrhované opatrenia hospodársky rast a plnenie našich záväzkov, napríklad v adaptácii na klimatické zmeny? Inými slovami, existuje súlad medzi prioritami verejných politík a sekaním výdavkov?
Po siedme, naša štátna hranica je dlhá a rozdiel v mnohých cenách dostatočne vysoký na to, aby sme nakupovali v zahraničí. Vyššia sadzba DPH sa premietne do vyšších cien a menšej spotreby. Bude treba viac inšpektorov a policajtov. Aký to bude mať prínos?
Takto by sme mohli pokračovať. Otázka je, čo spravíme s druhým pilierom, ktorý financuje nevedno koho a prečo, ale všetky štáty od neho postupne odišli. Medzitým by sme mali začať robiť skutočné zmeny v spôsobe správy nášho štátu a určiť, kto sa vlastne má postarať o ten sľubovaný hospodársky rast a kvalitné služby občanom.