Jeden z najznámejších bol útok na hudobný festival v pohraničnom pásme, kde sa zabávalo okolo tritisíc ľudí a ich masaker si vyžiadal 260 mŕtvych. Vraždenie pokračovalo aj na iných miestach, medzi osadníkmi v kibucoch a iných sídlach. Výsledkom tohto bezohľadného zabíjania mužov, žien a detí bol rýchlo sa zvyšujúci počet mŕtvych. Ten bol spôsobený aj tým, že útok bol prekvapujúci a bezpečnosť ľudí v prihraničných oblastiach s Pásmom Gazy bola nedostatočná. Na viacerých miestach neboli prítomní príslušníci ozbrojených síl.
V reakcii na gerilovo-teroristické útoky sa začalo najmä letecké bombardovanie a delostrelecká paľba na strategické body v Gaze, ktoré boli predpokladanými základňami Hamasu. Stúpal aj počet obetí civilistov, pretože pri takej hustote obyvateľstva, aká je v Gaze, bolo ťažké vyhnúť sa obetiam medzi civilistami. Objavovali sa výzvy na vytvorenie jednotného frontu proti izraelským útokom. Hamas však zámerne rozmiestňoval svoje dôležité sklady zbraní a iného materiálneho zabezpečenia pomedzi civilné osídlenie. Izraelská armáda používa pri delostreleckom ostreľovaní pozícií Hamasu granáty Iron Sting s presným navádzaním.
Prestrelky a boje sa rozšírili aj do oblasti libanonských hraníc, kde izraelskí vojaci zabili 5 príslušníkov hnutia Hizballáh. Táto udalosť je prejavom faktu, že do konfliktu medzi Hamasom a Izraelom zasahuje Irán ako šiítska veľmoc aj napriek tomu, že Hamas je sunnitským ozbrojeným hnutím. Ďalším je šiítske hnutie Hizballáh, plne pod kontrolou Iránu, ktorý podporuje jeho vyzbrojovanie a výcvik. Jeho základne sú najmä v južnej časti Libanonu. Irán podporuje aj Hutiov v Jemene. To umožňuje aj ostreľovanie území štátov nepriateľských Iránu raketami, ktoré im dodáva. Prostredníctvom podpory Hamasu, Hizballáhu a Hutiov sa Irán zúčastňuje konfliktu a útokov na územie Izraela.
Palestínske hnutie je rozdelené na Hamas, Islamský džihád a Fatah s tým, že Hamas ovláda Pásmo Gazy a Fatah Západný breh Jordánu. Politickým predstaviteľom na Západnom brehu Jordánu je Mahmúd Abbás, ktorého Izraelčania volajú Abu Mazen. Tento politik získal v roku 1982 doktorát z histórie po obhajobe dizertačnej práce na Inštitúte orientálnych štúdií v Moskve. Mahmúda Abbása zvolili za politického lídra Fatahu po smrti Jásira Arafata v roku 2005. Abbás sídli na Západnom brehu Jordánu. Zastáva koncepciu palestínskej samostatnosti prostredníctvom jej územia v Gaze a na Západnom brehu Jordánu.
Izrael v súčasnej bezpečnostnej situácii pôvodne očakával, že útok príde z oblasti Západného brehu Jordánu, preto tam sústredil aj značný počet ozbrojených síl. Uskutočnil aj niekoľko leteckých útokov na ciele na tomto území. V 80. rokoch 20. storočia rástol na území Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu vplyv islamu, prostredníctvom ktorého boli vyjadrované ciele politiky Hamasu, čomu sa prispôsoboval aj Fatah, ktorý začal využívať vo väčšej miere terminológiu islamského náboženstva.
Napätie a riziká v oblasti sa zosilňujú aj v očakávaní pozemnej operácie izraelskej armády na území Pásma Gazy. Ide o špecifický terén, husto osídlený, v ktorom sa Hamas pohybuje medzi civilným obyvateľstvom a stopy po ňom sa strácajú aj v širokej sieti podzemných chodieb, ktoré slúžia na rýchle a efektívne presúvanie ozbrojencov a ich prekvapujúce útoky na protivníka. V tomto prípade na vojakov izraelskej armády.
Hamas sa bude pri pozemných bojoch v Gaze sústreďovať najmä na využívanie gerilovej taktiky so starou známou zásadou, ktorá by sa dala vyjadriť slovami „udri a zmizni“.
Hamas sa bude pri pozemných bojoch v Gaze sústreďovať najmä na využívanie gerilovej taktiky so starou známou zásadou, ktorá by sa dala vyjadriť slovami „udri a zmizni“. To znamená aj rýchly presun na iné bojové postavenie v oblasti hustej zástavby. Pre každú armádu, bojujúcu s protivníkom v takýchto podmienkach, je to najnáročnejšie a takýto boj spôsobuje vysoké straty na životoch. Preto musí byť takáto operácia veľmi dobre pripravená po bojovej aj spravodajskej stránke. V súčasnosti si obrana Izraela vyžaduje efektívny boj vo viacerých oblastiach jeho hraníc. Súvisí to najmä so zapájaním ozbrojených bojovníkov Hizballáhu a ich prenikaním z územia južného Libanonu do Izraela. Hrozí aj rozšírenie bojov na širšie okolie. Napríklad Jordánsko, na území ktorého žije aj veľké množstvo Palestínčanov, sa nachádza v komplikovanej bezpečnostnej situácii.
Spojené štáty americké ako spojenec Izraela sa rozhodli poslať do tejto oblasti 80 veľkokapacitných lietadiel so zásobami pre armádu. Z toho 30 lietadiel bolo určených pre Izrael, ďalšie pre Jordánsko a ostatné pristáli na Cypre. Okrem toho k pobrežiu Izraela priplávali aj útvary vojnového námorníctva. Súvisí to aj s prípravou pozemnej vojenskej operácie v Gaze a s bojmi v oblasti južného Libanonu s Hizballáhom. Ani iné časti hraníc Izraela nie sú úplne bezpečné.