Nie je. Z 307 opatrení, ktoré novej vláde odporúča tím 23 autoriek a autorov – zďaleka nie len ekonómov – na 73 stranách publikácie Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko, sa novému daňovo-odvodovému mixu venujú tri strany. Čo neznamená, že dane nie sú dôležitým prvkom transformácie, ktorú podľa publikácie Slovensko potrebuje. Nie sú však cieľom, ale nástrojom.
Návrat úlohy štátu
Všetkým ľuďom s čo i len základnou znalosťou ekonomickej kondície Slovenska je zrejmé, že sizyfovská „trojúloha“, pred ktorou nová vláda stojí – teda ozdravenie dezolátnych verejných financií, vitálne rozvojové investície aj sociálny zmier, nevyhnutný pre stabilizáciu demokratického charakteru spoločnosti – bude okrem výdavkových vyžadovať aj príjmové opatrenia. Teda aj nové nastavenie daňového mixu.
Okrem vnútorných, našich domácich, dôvodov sa v otázke štátnych príjmov a tým „veľkosti“ štátu za ostatné roky zásadne zmenil aj vonkajší kontext. Masívne investičné programy USA, Číny a EÚ poukazujú na prakticky globálny konsenzus, reálpolitický, ekonomický aj akademický. Za mnohých spomeňme prelomovú knihu profesorky ekonómie Mariany Mazzucato Entrepreneurial state (Podnikavý štát). Píše v nej o tom, že odolať stále častejším krízam budú schopné len aktívne, investujúce štáty, ktoré takýmto spôsobom dokážu strategicky riadiť vlastnú modernizáciu a zvládnu tak nevyhnutnú transformáciu. A neexistuje dôvod, prečo by to neplatilo pre Slovensko. Jednak digitálna a zelená transformácia našej ekonomiky a spoločnosti, bez ktorých budeme o pár rokov fosílnym a analógovým skanzenom, vyžadujú významné investície. Zásadné rozvojové impulzy potrebujú takisto sektory, ktorými musíme zvýšiť inovatívnu kapacitu slovenskej ekonomiky. A po tretie potrebuje Slovensko skvalitniť a zvýšiť dostupnosť kľúčových služieb vo verejnom záujme.
To, čo dnes Slovensko potrebuje, sú ľavicové reformy. To sú také, ktoré nás budú približovať k prosperujúcim krajinám s rozvinutým a udržateľným sociálnym štátom, ktoré sú konkurencieschopné, a zároveň dokážu pomáhať ľuďom v časoch, ako sú tie dnešné.
Teda áno, Slovensko potrebuje aj nový daňový mix. Taký, ktorý podľa vzoru najvyspelejších krajín zaťažuje viac majetok a luxus ako prácu a ktorý daňovou progresivitou menej zaťažuje nízke príjmy. Tým zabezpečuje kúpyschopný dopyt ako kľúčový faktor rastu, ale aj udržanie tejto časti spoločnosti v rádiu systémovej, demokratickej politiky. Daňové príjmy sú však len predpoklad. To, čo dnes Slovensko potrebuje prednostne, sú ľavicové reformy. To sú také, ktoré nás budú približovať k prosperujúcim krajinám s rozvinutým a udržateľným sociálnym štátom, ktoré sú konkurencieschopné, a zároveň dokážu pomáhať ľuďom v časoch, ako sú tie dnešné. Čo sú, mimochodom, krajiny, do ktorých smeruje podstatná časť exodu slovenských talentov – rozvinuté sociálne štáty západnej Európy a sveta.
Služby vo verejnom záujme
Zoznam politík, na ktorých takýto model sociálneho štátu stojí, nie je žiadna „nukleárna veda“. Okrem sociálnych a prorodinných politík, sociálneho dialógu a kvality trhu práce a systematického rozvoja regiónov, a to na pozadí priority priorít, nového rastového modelu, je nosným prvkom týchto modelov spoločnosti budovanie kvalitných a univerzálne dostupných verejných služieb – školstva, zdravotníctva, masívneho rozvoja verejnej dopravy, nájomného bývania. Tieto sú jadrom ľavicovej reformnej politiky. Pretože sú nosným nástrojom vyrovnávania šancí v spoločnosti, a preto, lebo práve ich neexistencia či nedostatočná kvalita a dostupnosť sú tým, čo ľuďom s príjmami od mediánu nadol významne finančne komplikuje život – cez súkromné jasle, škôlky, školy, kurzy či doučovania, platené lekárske úkony najrôznejšieho druhu a služby opatery cez potrebu vlastniť auto, pretože verejná doprava často nie je realistickou opciou, o dostupnom bývaní nehovoriac.
Každému je zrejmé, že tieto úlohy si vyžadujú zdroje. Bez nich sa dopredu nepohneme. A je darom z nebies, že na mnohé z týchto úloh máme od EÚ, od toho zatracovaného „Bruselu“, neopakovateľné financie. Ale rovnako si takýto model spoločnosti vyžaduje posilňovanie viery, že s našimi daňami sa narába rozumne a hospodárne. Inak táto rovnica moderného sociálneho štátu nefunguje, len málokto jej verí.
Teda verejné financie, fondy EÚ a plán obnovy, hospodárska transformácia vrátane tej energetickej a zelenej, školstvo, zdravotníctvo, doprava, sociálne politiky, regionálny rozvoj, to sú sektory, do ktorých by mala smerovať maximálna pozornosť vlády aj kritickej odbornej a laickej verejnosti. Pretože tieto nás dostanú zo stagnácie, ktorá nás dnes ubíja.
Volebná kampaň sa niekomu páčila, niekomu menej, chvalabohu je za nami. Je čas schladiť hlavy a vyhrnúť si rukávy, 99 % z nás si ranč v Austrálii ani štvrtú nehnuteľnosť v Dubaji ako únikový „plán B“ nekúpi. Ako hovorí klasik, my nikam neodchádzame.