Zatiaľ čo naši politici zneužívajú tému migrácie na zakrytie ozajstných problémov, v Nemecku je ozajstným problémom práve migrácia. Bohatý štát s jasnými pravidlami znesie veľa. Už dlhší čas však naráža na toleranciu vlastných občanov. Od januára do septembra 2023 požiadalo v Spolkovej republike Nemecko (SRN) o azyl viac ako štvrť milióna ľudí. Ako upozorňuje portál Statista, zameraný na zber dát, je to viac ako za celý minulý rok. Nehovoriac o neregistrovaných migrantoch, ktorých počet sa odhaduje do pol milióna. Po nápore v roku 2015, keď počet žiadostí o azyl prekročil 476 000 a v nasledujúcom roku dokonca 745 000, sú Nemci presvedčení, že majú právo nesúhlasiť s migračnou politikou svojej vlády.
Gastarbeitri z Turecka
Pritom práve SRN sa desiatky rokov mučila debatou, či je, alebo nie je prisťahovaleckou krajinou. Hovorilo sa najmä o občianstve, ktoré bolo viazané na pokrvné príbuzenstvo. Debata sa takmer výlučne krútila okolo tureckej menšiny. Po druhej svetovej vojne totiž Nemecko bojovalo s nedostatkom pracovnej sily, obnova si vyžadovala množstvo ľudí v produktívnom veku. SRN uzatvárala dvojstranné náborové zmluvy s európskymi štátmi. Podmienky na príchod do krajiny boli prísne, až diskriminačné – od bezchybného zdravotného stavu až po uprednostňovanie slobodných a bezdetných mužov. Ponuku najviac využili práve ľudia z Turecka. Vtedajšia spoločnosť ich neprijala vľúdne, no vedela, že ich potrebuje. Dnes v krajine žije už ich štvrtá generácia a sú jej obrovskou pridanou hodnotou – od majiteliek krajčírstiev cez taxikárov, učiteľov až po univerzitných profesorov, političky či politikov. Počas neutíchajúcej debaty o ich „neprispôsobivosti“ a „prenikaní inej kultúry“ sa stali súčasťou každodenného života. Koncom 90. rokov mi šéf parlamentnej frakcie Zelených Çem Özdemir v rozhovore povedal: „Turek v nemeckej kriminálke už nie je drogový díler, ale policajný komisár. Niečo sa mení.“
Súčasná masívna migrácia má celkom inú podobu. Je nevyžiadaná, utečenci prichádzajú spontánne a pri žiadosti o azyl najčastejšie uvádzajú dôvody súvisiace s vojnovými konfliktmi. Nemecko opäť nevie nájsť recept na ich začlenenie, hoci už roky vie, že migračné vlny zasahujú najvýkonnejšiu ekonomiku EÚ viac ako iné štáty. A zároveň bojuje – rovnako ako pred vyše polstoročím – s nedostatkom pracovnej sily. Viac ako 43¤% z vyše deväťtisíc dopytovaných firiem uvádza, že im chýbajú kvalifikovaní ľudia. Podľa údajov televíznej stanice Deutsche Welle z júna 2023 nie sú opatrovateľky, vodiči nákladných áut, medicínsky personál, pracovníci na stavbách a v materských školách. Špecialisti na IT chýbajú nepretržite už vyše dvadsať rokov a nič na tom nezmenila ani niekdajšia iniciatíva sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera zo začiatku milénia s názvom Green Card.
Vzostup AfD
Po októbrových voľbách v Bavorsku a Hesensku, v ktorých radikálna Alternatíva pre Nemecko (AfD) skončila na druhom a treťom mieste, začali s migračnou politikou nesúhlasiť aj samotní politici koalície. Vidia, že im môže zlomiť krk. Za úspechom AfD stojí totiž predovšetkým odmietanie migrácie. V Hesensku vyjadrilo 95¤% jej voličov spokojnosť s tým, že chce obmedziť prílev cudzincov. Dosiaľ sa antisystémová voľba považovala za fenomén v spolkových krajinách bývalého východného Nemecka. Teraz preniká aj na západ. Ešte nemá koaličný potenciál, no zatiaľ čo pred desaťročím by s pravicovým extrémizmom ľudia súhlasili iba za zatvorenými dverami, teraz sa k nemu priznávajú „nahlas a sebavedome“, konštatuje autorka spomínanej štúdie FES Beate Küpper.
Po októbrových voľbách v Bavorsku a Hesensku, v ktorých radikálna AfD skončila na druhom a treťom mieste, začali s migračnou politikou nesúhlasiť aj samotní politici koalície. Vidia totiž, že im môže zlomiť krk. Dosiaľ sa antisystémová voľba považovala za fenomén v spolkových krajinách bývalého východného Nemecka. Teraz preniká aj na západ.
Úrad na ochranu ústavy vyhlásil organizáciu AfD pôsobiacu v Sasku-Anhaltsku za pravicovoextrémistickú, lebo sa usiluje „o etnicko-kultúrne homogénny národ“ a požaduje vylúčenie ľudí na základe ich pôvodu alebo náboženstva. Rozhodnutím úradu sa otvára cesta k väčšiemu sledovaniu a odpočúvaniu predstaviteľov AfD. To však jej voličov neodradí, práve naopak. Preto začala konať aj vláda. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová predstavila návrh zákona na rýchlejší návrat a odsun osôb, ktoré nemajú právo zdržiavať sa na nemeckom území. Vlani ku koncu roka bolo takýchto ľudí vyše 300-tisíc. „Počet návratov v tomto roku je už o 27 percent vyšší ako vlani v tomto čase,“ pochvaľuje si ministerka.
Verme teda, že Nemecko opúšťajú – povedané rečou Çema Özdemira – iba drogoví díleri a nie policajní komisári. Tých druhých totiž určite potrebuje.