Lenže Vučić a jeho už jedenásť rokov vládnuca Srbská pokroková strana (vyhrala päť riadnych či mimoriadnych volieb) nemajú za sebou dobrý rok. V máji v elitnom gymnáziu priamo v centre Belehradu a o deň neskôr v okolí Mladenovca boli spáchané dve masové vraždy, ktorým padlo za obeť 19 ľudí. Boli to predovšetkým deti. Po prvom šoku prišla veľká vlna rozhorčenia a hnevu proti prejavom nenávisti a násilia v prejavoch politikov a v médiách, najmä v televíznych programoch a v bulvárnej tlači. Každý týždeň pod heslom "Srbsko proti násiliu“ kráčali ulicami miest protestné sprievody, v ktorých ľudia žiadali výmenu členov Rady pre reguláciu elektronických médií REM i vedenia Rozhlasu a televízie Srbska, zrušenie niektorých tlačených médií a televíznych programov, ale aj odvolanie ministra vnútra Bratislava Gašića a šéfa tajnej služby Aleksandra Vulina. Ten už dlhodobo šíri konšpiračné a nenávistné nacionalistické prejavy a je známy svojou proputinovskou orientáciou.
Vulin síce nedávno odstúpil, ale inak sa nijaké z požadovaných zmien neuskutočnili. Skupina opozičných poslancov sa preto 11. septembra obrátila na úrad prezidenta republiky a žiadala usporiadať mimoriadne parlamentné voľby. Poslanci napísali, že "každodenné inštitucionálne, právne, verbálne a fyzické násilie v spoločnosti nepoľavuje, ekonomická a sociálna kríza postihuje široké vrstvy spoločnosti, požiadavky občanov, ktorí mesiace protestujú, sú ignorované“. Dva dni po vyhlásení volieb podpísali organizátori hnutia Srbsko proti násiliu spolu s časťou opozičných politických strán koaličnú zmluvu o spoločnom postupe vo voľbách.
Zdôraznili, že ich cieľom je spoločne s občanmi zvoliť Srbsko bez násilia. Preto je ich prioritou boj proti zločinnosti a korupcii, za zastavenie inflácie a ochudobňovania občanov.
Situáciu v Srbsku 24. septembra ešte skomplikoval útok ozbrojeného komanda, zrejme zo Srbska, na kosovskú políciu v dedine Banjska na severe Kosova (príslušníci komanda zabili jedného policajta a v boji padli aj traja útočníci). Srbsko oficiálne poprelo účasť na tejto akcii. Lenže známy politik a milionár z prostredia kosovských Srbov Milan Radoičić otvorene prevzal na seba zodpovednosť za organizovanie a vedenie útoku. Príslušné srbské orgány ho zatkli, ale po 48 hodinách ho prepustili, iba mu zadržali pas a zakázali ísť do Kosova.
Jeden z dôležitých sprostredkovateľov dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou z poverenia Európskej únie Miroslav Lajčák vyzval dôsledne vyšetriť túto udalosť, lebo bola zrejme cielene pripravovaná: "Na jednej strane pracujeme na normalizácii a na druhej strane máme túto eskaláciu napätia.“ Dušan Popović z belehradského Centra praktickej politiky povedal: "Myslím, že Vučićom Banjska dosť otriasla. Prvýkrát prestal byť v očiach medzinárodného spoločenstva faktorom mieru a stability a stal sa pôvodcom nestability v regióne.“
Vučić je akoby patriarchom, ktorý vládne nad politickým systémom štátu. Rozhodnutia výkonnej moci neprijímajú členovia vlády, ale v rozpore s ústavou on. Právomoci prezidenta sú podľa ústavy skromné, lenže v Srbsku je moc spojená s menom a osobou Vučića, nie s jeho funkciou.
Pravda, Vučić nie je z tých, ktorí sa ľahko vzdávajú. Minulú nedeľu na prvom veľkom predvolebnom zhromaždení v meste Smederevo pripomenul voličom, že hoci teraz nebudú voliť aj prezidenta, nie je to celkom tak. Doslova povedal, že hlasy nebudú odovzdávať iba za kandidačné listiny, ale "aj za alebo proti Vučićovi“. Srbsko závisí od jedného človeka.
Vučić je akoby patriarchom, ktorý vládne nad politickým systémom štátu. Rozhodnutia výkonnej moci neprijímajú členovia vlády, ale v rozpore s ústavou on. Právomoci prezidenta sú podľa ústavy skromné, lenže v Srbsku je moc spojená s menom a osobou Vučića, nie s jeho funkciou.
Časť opozície z prostredia okolo hnutia Srbsko proti násiliu po skúsenostiach tohto volebného roka vari už lepšie chápe, že ak má byť efektívna, musí ísť "v jednej spoločnej kolóne“. Iba tak sa môžu dostať inštitúcie právneho štátu na svoje miesto a plniť funkcie, ktoré im v demokratickom systéme prislúchajú. Štrnásť významných osobností srbského intelektuálneho sveta – vedci, spisovatelia, umelci, herci atď. – sformulovalo predminulý týždeň ProGlas (Prevolanie) o súčasnom stave spoločnosti s výzvou, aby ľudia išli predovšetkým voliť. Jedna z myšlienok ProGlasa hovorí: "Srbsko nepotrebuje kult osobnosti, ale slobodných občanov, ktorí sami usporadúvajú vzťahy vo svojej krajine.“ Za štyri dni sa pod slová štrnástich ľudí podpísalo 69 000 občanov!
Až po 17. decembri sa ukáže, koľkí voliči si prečítali, pochopili a vzali k srdcu tieto slová. <PE>