Predovšetkým to však bola jedna silná emócia. Hoci katedrála na Pražskom hrade umožnila prítomnosť len zhruba tisícke rodinou pozvaných hostí z radov českej a európskej aristokracie, politiky, cirkvi, diplomacie a priateľov zosnulého Karla Schwarzenberga, do smútku sa zahalila celá krajina.
Majestátny, dvojhodinový katolícky pohreb Karla Jana, kniežaťa zo Schwarzenbergu, dňa 9. decembra sprevádzali štátne pocty. Bola to dôstojná a dojemná rozlúčka. Všetci sme akosi zabudli na zimu, ktorá v katedrále bola. Rakva bola zahalená do modro-bielej schwarzenberskej vlajky, pred oltárom bol vystavený Rad bieleho leva a Rad zlatého rúna, aj znak rodu Schwarzenbergovcov.
Organizácia obradu sa riadila prianím samotného zosnulého Karla Schwarzenberga. Nič nenechal na náhodu. Zaznela československá hymna, ale aj ľudové piesne Ach synku, synku a Pri strážnickej bráne, ktoré zaspieval saleziánsky kňaz, Ladislav Heryán. Na záver odznela jeho obľúbená koleda Narodil sa Kristus Pán. Vynášanie rakvy s jeho pozostatkami sprevádzalo 34 úderov najväčšieho zvonu v Čechách – každý úder symbolizoval jeden rok slobody od novembra 1989.
Karel Schwarzenberg by mal vojsť do našej historickej pamäti ako vychovávateľ súčasnej českej spoločnosti, vychovávateľ k šľachetnosti. Tento český šľachtic bol šľachtiteľom nášho verejného života. Jeho odchod neznamená stratu len pre Českú republiku. Jeho presah na Slovensko, do nášho regiónu i celej Európy bol veľmi silný, takisto silný je jeho odkaz.
Významné osobnosti našich dejín dostávajú stále prívlastky, epiteton constans, napríklad František Palacký – otec národa, Tomáš G. Masaryk – prezident osloboditeľ. Ako predniesol Mons. Tomáš Halík počas homílie: „Myslím, že by Karel Schwarzenberg mal vojsť do našej historickej pamäti ako vychovávateľ súčasnej českej spoločnosti, vychovávateľ k šľachetnosti. Tento český šľachtic bol šľachtiteľom nášho verejného života“. Pripomenul i pohnutú históriu rodiny Schwarzenbergovcov, ktorá čelila šikane ako zo strany nacistov, tak aj komunistov, zdôraznil Schwarzenbergov návrat do vlasti po nežnej revolúcii.
Odchod Karla Schwarzenberga neznamená stratu len pre Českú republiku. Jeho presah na Slovensko, do nášho regiónu i celej Európy bol veľmi silný, takisto silný je jeho odkaz. Jeden z veľkých vkladov, ktoré dostávali šľachtici do života, ešte vzácnejší než zámky a pozemky, bola výchova. Výchova k zodpovednosti za všetko zdedené a zverené, výchova k vernosti duchovným a morálnym hodnotám rodovej tradície. Keď sa Karel Schwarzenberg vrátil po revolúcii do Čiech, často sa predstavoval ako „lesník a hostinský“.
Ako to sám objasňoval, lesník je ten, kto sa stará o krásu a zdravie prírodného životného prostredia, a hostinský sa stará o prostredie, kde je ľuďom spolu dobre. Knieža sa stal k tomu ešte aj šľachtiteľom nastupujúcej garnitúry demokratických správcov verejného priestoru. Pomáhal nám objavovať svet medzinárodnej komunity, otváral dvere do demokratického sveta, k diplomatom, hlavám štátov, k osobnostiam. Bol inšpiráciou skúsenosti, múdrosti, rozvážnosti, prezieravosti, spoločenskej obratnosti a takisto noblesy, vrátane jeho spôsobu myslenia a konania, v prístupe k ľuďom. Ako povedal Mons. Halík, bol cnosťou ušľachtilosti.
Karel Schwarzenberg bol neúnavným kultivátorom demokracie, upozorňujúcim na jej zraniteľnosť, na potrebu zodpovednej a morálnej politiky, hodnotovo ukotvených politikov so schopnosťou kritického myslenia a nazerania na úskalia vývoja spoločnosti. Bol večným advokátom zjednotenej Európy. Videl skôr ako iní, že členstvo v Európskej únii a transatlantickom bezpečnostnom priestore je pre naše krajiny existenčnou nevyhnutnosťou. Prepájal Českú republiku, Slovensko, aj celý región so svetom.
Počas pohrebu bola jedna z modlitieb venovaná aj politikom a diplomatom, čeliacim zvlášť v poslednom období viacerým výzvam, aby mali silu pokorne vykonávať svoju službu, mali dar rozlišovať znamenia doby a robili dobré rozhodnutia.
Pozostatky Karla Schwarzenberga z Prahy zamierili do juhočeského Orlíka, ktorý si knieža vybral ako miesto posledného odpočinku. Jeho odkaz žije ďalej. Prepájal množstvo ľudí a mal rád komunity, ktoré si vedeli užívať život, ale zároveň boli originálne a mali svojské názory. Mal by radosť, že sa v takej atmosfére ľudia v deň jeho pohrebu stretli a tak trochu si pripomenuli a oslávili jeho život.
