Najvýraznejšia zmena, ktorá má vo vývoji hospodárstva nastať v najbližšom období, je radikálny pokles miery inflácie. A to je pre túto chvíľu „game-changer“: zvýši sa tým reálna mzda, vzrastie spotreba aj reálny HDP. Informácia o zafixovaní cien energií pre budúci rok prepísala prognózy vývoja ekonomiky v novom roku.
Reálna mzda takmer iste vzrastie, a výrazne
Z prognóz IFP a NBS vyplýva očakávaný pokles miery inflácie. A ten má byť radikálny – na menej ako tretinu jej úrovne z roku 2023 (z približne 10 % na 3 %). A prakticky nie je šanca, aby sa podobne dramaticky spomalil aj rast miezd – takže rast reálnej mzdy je takmer neodvratný, čo je dobrá správa. Pomerne vysoké obrátky rastu miezd sú udržiavané prehlbujúcim sa nedostatkom pracovných síl (dlhšiu dobu každoročne ubúda asi 30-tisíc obyvateľov v produktívnom veku). Vo vzácnosti pracovných síl sú však regionálne rozdiely stále výrazné a to sa premieta aj do rastu miezd (napríklad IFP v decembrovej prognóze upozorňuje, že kým v Bratislave a Nitre sú traja nezamestnaní na jedno voľné miesto, v Kežmarku je to 97).
Pracovná sila, ktorá bola predtým bežne dostupná, je čoraz vzácnejšia. To tlačí mzdy hore, o čoraz vzácnejších pracovníkov musia podniky súťažiť. A je to trvalý jav, preto vydrží pomerne výrazný rast miezd, Výrazný v tom zmysle, že bude silnejší ako rast cenovej hladiny, pritom sa však trochu spomalí. Väčšej expanzii miezd totiž budú brániť dva účinné spomaľovače: dlhodobý problém so slabým rastom produktivity práce (tá sa zadrháva už roky a obmedzuje „zdravý“ rast miezd) alebo nutnosť úspor vo verejnom sektore. Štát je najväčším zamestnávateľom – a keď ten musí na mzdách šetriť, má to nevyhnutne dosah na mzdovú hladinu v hospodárstve. Preto podľa prognóz tempo rastu miezd v najbližších rokoch sa trochu spomalí.
Je chybou, ak by sme aj na fiškálnu konsolidáciu stále nazerali iba ako na brzdu. Dobre spravená konsolidácia brzdí ekonomiku len krátkodobo, v dlhodobejšom pohľade vytvára priestor na jej rozhýbanie sa.
Keďže ešte výraznejšie sa spomalí rast cien, kúpna sila miezd sa bude vyvíjať priaznivejšie ako v posledných dvoch rokoch. V roku 2023 tempo rastu priemernej mzdy už zrejme presiahlo 9 %, ale kvôli silnej inflácii reálna hodnota miezd poklesla približne o percento. V novom roku sa rast priemernej mzdy spomalí na očakávaných „iba“ 7 % až 8 %, ale pri výraznom spomalení inflácie budeme pociťovať rast reálnej hodnoty mzdy približne o 3 %.
Trvalejšie rozpumpovanie ekonomiky v prognózach nevidno
Útlm inflácie a obnovenie rastu kúpyschopnosti priťahujú veľa pozornosti, skúsme tu trochu nazrieť aj za najbližší roh. Prognózy v dlhšom horizonte (na roky 2026 – 2027) berme skôr ako predstavu o ďalšom smerovaní, konkrétne čísla treba vnímať so značnou toleranciou (a to nie je chyba tvorcov prognóz). Zatiaľ vieme pomerne dobre čítať krátke nadýchnutie sa ekonomiky v rokoch 2024 a 2025. Znepokojujúce je to, že po zrýchlení rastu ekonomiky na 2,7 % až 3,0 % v najbližších dvoch rokoch (z približne 1,2 % v roku 2023) vidno v predikciách opätovné spomalenie na úrovne okolo 1,5 až 2 %.
To bude zase málo na to, aby sme doháňali najlepších. Akoby stále chýbal motor poháňajúci ekonomiku v dlhšom ako v dvojročnom horizonte. Keď porovnáme prognózy našej ekonomiky s prognózami susedných krajín V4, obraz je podobný a tendencie v SR nie sú lepšie. To je zlá správa pre tých, ktorí sú nespokojní so strácaním lesku našej ekonomiky v skupine nám podobných.
Spomínaný pokles miery inflácie aktuálne pomôže aj rastu ekonomiky. Pravdepodobne sa zvýši spotreba domácností. Inou zjavnou hybnou silou majú byť prostriedky z plánu obnovy. Ich významný prínos je takisto prognózovaný na obdobie 2024 – 2025. Následne je očakávaný útlm investícií. Bolo by pritom žiaduce, aby vlna investícií z plánu obnovy – ako taký štartér – vyvolala ďalšie investície z iných, hlavne vlastných zdrojov. Tak by sa skutočne naplnil jeho zmysel.
Vonkajšie prostredie nám priať nebude, ekonomika Nemecka má vážne problémy s dosahovaním rastu, aj rast celej eurozóny sa očakáva pomerne slabý. O to viac by mali pôsobiť stimuly z lepšieho domáceho prostredia. V tejto súvislosti je chybou, ak by sme aj na fiškálnu konsolidáciu stále nazerali iba ako na brzdu. Dobre spravená konsolidácia brzdí ekonomiku len krátkodobo, v dlhodobejšom pohľade vytvára priestor na jej rozhýbanie sa (cez obmedzenie dlhov, zreformovanie služieb poskytovaných štátom, lepšiu stabilitu a dôveryhodnosť, lepší rating a pod.
Je potrebné dočasné dvojročné barličky v podobe útlmu inflácie a plánu obnovy využiť aspoň na dôveryhodné naznačenie zlepšenia kvality prostredia (obavy o takéto smerovanie sú oprávnené). Inak sa po krátkom nádychu bude napĺňať predpovedaná ďalšia „relaxačná“ fáza.