Nastupuje reč skutkov
Regionálna politika na Slovensku nikdy nepatrila medzi top politické či volebné témy. Je to do určitej miery výsledok nepoctivého prístupu k politickým agendám, pretože v krajských mestách a ich satelitoch žije takmer toľko obyvateľov ako v ostatných okresoch a na vidieku. Veď načo drať jazyk a topánky výjazdmi po regiónoch, ak môže pohodlnejšie s komfortnejšími témami osloviť obrovskú skupinu mestských voličov? Lenže takto to nemôže fungovať! Slovensko musí byť postavené na dynamických mestách a živom vidieku. A preto jedine komplexný prístup k regionálnemu rozvoju dokáže pomôcť ľuďom v každom kúte Slovenska.
V týchto intenciách sú jasne zadefinované vládne ambície v jej programovom vyhlásení a nastupuje reč skutkov. Slovensko potrebuje aktualizovať koncepčný prístup k rozvoju regiónov. Máme neaktuálnu Koncepciu územného rozvoja Slovenska. Novú však nie je možné vytvoriť za pár mesiacov. Vláda „obyčajných“ podcenila Národnú stratégiu regionálneho rozvoja, ktorú prekryla Víziou a stratégiou Slovenska do roku 2030, ktorej schválením vláda 20. januára 2021 prehodila zodpovednosť za riešenie problémov na budúcnosť. Pomerne krátka doba však stačí na to, aby sme novelizovali zákon o podpore regionálneho rozvoja, pretože ten nereaguje na mnohé impulzy. Zároveň by sa tak zlepšil zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Správny názov a lepší obsah
Práve zmeny zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov sa ukazujú ako vhodný prvý krok k zmenám, ktoré, ak sa osvedčia, budú najlepším východiskom k ucelenému konceptu vlády v prístupe k regiónom.
Tento zákon z roku 2015 má dobrú aplikačnú prax. Odkrýva problémy, a to by nás malo nadchnúť pre potrebné zmeny. Ukazuje sa, že krkolomné kritérium ukotvené v zákone, podľa ktorého ústredie práce „zapíše do zoznamu najmenej rozvinutých okresov okres, v ktorom priemerný podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku za kalendárny štvrťrok, ktorý ústredie vykazuje, bol v období za najmenej deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyšší ako 1,35-násobok priemerného podielu disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku a dosiahol najmenej 5,5 %“, nie je to, čo vyhovuje dnešku.
Nejde iba o túto vetu a toto kritérium, ale nezamestnanosť nie je alfa a omega prístupu. Toto kritérium nedáva komplexný pohľad na štruktúru problémov. Evidencia nezamestnaných na úrade práce nevypovedá o celkovom počte ľudí bez zamestnania a už vôbec nehovorí nič o vysťahovalectve. Na pozadí tohto prístupu musí byť demografické pozadie, dostupnosť verejných služieb a obslužnosť územia.
Hodnotiace podmienky a kritériá musíme rozšíriť o tzv. regionálny index. O ďalšie ukazovatele, ktoré poskytnú detailnejší obraz o stave zaostalých regiónov. Na základe toho bude možné zadefinovať riešenia, ktoré budú potrebné, udržateľné a užitočné, aby v prvom kroku spomalili úpadok a následne presvedčili sociálno-ekonomických aktérov o zmysluplnosti vládnej pomoci.
Najmenej rozvinuté okresy sú špecifické tým, že sú prihraničné, že ich územie je pokryté tzv. potravinovými púšťami a sú zhodné s Atlasom rómskych komunít.
Musíme prestať skloňovať najmenej rozvinuté okresy a potrebujeme začať hovoriť o prioritných okresoch. Všetky z doterajších sú špecifické napríklad tým, že sú prihraničné, že ich územie je pokryté tzv. potravinovými púšťami a sú zhodné s Atlasom rómskych komunít. Kvôli tomu je na mieste aj fakt, aby sa finančná podpora v týchto okresoch viazala nielen na tvorbu pracovných miest a sociálne, ale rovnako aj na ekonomické a hospodárske aspekty. Ak týmto regiónom dáme pridanú hodnotu v podobe centier zdieľaných služieb, ktoré budú zabezpečovať agendu pre jednotlivé samosprávy, bude to výrazný míľnik pre rozvoj regiónov. Už ale vo vzťahu k vyššej efektivite lokálnej administratívy.
Jasné definovanie merateľných ukazovateľov zavedie precízny odpočet plnenia okresných akčných plánov, ale prinesie aj prvky porovnávania. Iba komparáciou dokážeme na úrovni viac ako dvoch desiatok okresov vyhodnocovať účelnosť riešení a vhodnosť nastavených opatrení.
Chudobné hospodárske systémy
Súčasné najmenej rozvinuté okresy sú chudobné lokálne hospodárske systémy. V nich sa komunálni lídri a lokálni podnikatelia viac sústreďujú na spomalenie úpadku ako na všestranný rozvoj. Prvým krokom na zásadnú transformáciu týchto systémov bude prechod od zaostalých regiónov k prioritným. Ak sa vláde podarí dosiahnuť merateľné úspechy v novom prístupe k najmenej rozvinutým okresom, získame tak silnú platformu na preklopenie riešení do kľúčových strategických dokumentov, ďalšej legislatívy a potom na celé Slovensko.
Aby sme súbežne s presunom eurofondov do regiónov dokázali nastaviť bývalou vládou zastavený Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií, potrebujeme tiež urýchliť pozemkové úpravy a mobilizovať podporu prihraničného potenciálu vrátane dopravného prepojenia.