Po nerozvážnom a chaotickom spravovaní verejných financií v ostatných rokoch sa nedá nerobiť nič a čím skôr sa začne s ich konsolidáciou, tým lepšie. Prijaté opatrenia vlády sú predmetom búrlivých diskusií, analýz a všakovakých hodnotení z rôznych uhlov pohľadu. Faktom však zostáva, ako to už u našich politikov býva zvykom, že volič je určujúcim faktorom nášho smerovania a zdania reforiem. Preto tá opatrnosť pri témach ako výdavky štátu a ich efektívnosť, zodpovednosť za jeho riadenie a spravovanie, koncepcia rozvoja.
Nášho voliča tiež poteší, že sa ide „brať tam, kde je“, že sa viac zdania bohatí a neporiadni, a že sa ho to nedotkne. A tak samozrejme súhlasí s konsolidáciou rozpočtu cez akékoľvek zvýšenie daní. Dane však takto „tabuľkovo“ nefungujú, dosahy a účinky sa, s výnimkou spotrebných a majetkových daní, dostavujú v dlhšom časovom horizonte až niekoľkých rokov. Aj v prípade tejto konsolidácie spočinie rozhodujúca miera celkového dopadu práve na bedrách konečného spotrebiteľa a bežného občana.
Najväčším pokušením pre politikov je vždy DPH, lebo ju platia všetci občania, a preto je ťahúňom daňových príjmov štátneho rozpočtu a jej plošné zvýšenie čo i len o 1 % okamžite a výrazne zvýši daňové príjmy.
Vieme, že každá akcia vyvoláva reakciu a inak to nebude ani v prípade chystaných zmien v daňových zákonoch. Najmarkantnejšie to zaznamenávame v prípade dane z príjmov a s prognózou, že v konečnom dôsledku môžeme po neuváženom zvýšení tejto dane vybrať ešte menej, treba len súhlasiť. Pri dani z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daniach to berieme ako všeobecný plošne platný fakt, všetci platia rovnako a nič s tým aj tak urobiť nemôžeme.
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend zo 7 % na 10 % a selektívne zdaňovanie sú vari najväčším úskalím pri dani z príjmov. Pokiaľ veľká spoločnosť – veľký zamestnávateľ – zaplatí štátu obrovské sumy na daniach a odvodoch za svojich zamestnancov a potom má ešte zaplatiť takmer tretinu (21 % daň z príjmu + 10 % daň z dividend) zo zisku, bude zvažovať aj viaceré iné možnosti.
Opätovné zavedenie daňových licencií (minimálnej dane z príjmov právnických osôb) by nemalo obsiahnuť aj firmy, ktoré nevykazujú žiadnu činnosť a nie sú z vážnych dôvodov vymazané z obchodného registra.
Dobrým opatrením určite nie je zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnávateľov, tu pôjdeme proti znižovaniu nelegálnej práce a takzvaných nedobrovoľných živnostníkov. To, že naše daňovo-odvodové zaťaženie práce je veľmi vysoké a škodlivé, omieľame už niekoľko rokov, no napriek tomu to chceme urobiť.
Zacielenie zvýšenia spotrebných daní na alkohol a tabakové výrobky môžeme považovať za správne, až čas však ukáže aj prípadné spoločenské prínosy a dosah na cezhraničnú nákupnú turistiku a nelegálne obchody.
Je známe, že najväčším pokušením pre politikov je vždy DPH, lebo ju platia všetci občania, a preto je ťahúňom daňových príjmov štátneho rozpočtu a jej plošné zvýšenie čo i len o 1 % okamžite a výrazne zvýši daňové príjmy. Je toto zatiaľ utajovaný tromf vlády pre prípad, že predložené opatrenia narazia na veľký odpor alebo nebudú postačovať?
Na záver si neodpustím daňovú múdrosť, že keď zaplatí nižšiu daň väčší počet daňovníkov je to spolu omnoho viac, ako keď zaplatí vyššiu daň menší počet daňovníkov. Je to prosté, ale funguje to, touto cestou by sme sa mali uberať v našich podmienkach. Hovorí sa tomu aj ekonomický rast.