Český historik Pavel Kosatík vo svojej knihe hodnotiacej tridsať rokov Slovenskej republiky poukázal na to, že Smer, na rozdiel od predchádzajúcich vlád, neponúkal svojim sponzorom podniky, ale štát samotný – políciu, súdy, prokuratúru, čo potvrdzuje nedávne priznanie bývalej sudkyne Jankovskej, odsúdenie špeciálneho prokurátora Kováčika, a opakované obvinenie policajného prezidenta Gašpara.
Kováčik brzdil vyšetrovanie v 61 prípadoch, ktoré mal na starosti, vrátane daňových podvodov Ladislava Bašternáka a kauzy Gorila. Tiež pomohol zločineckej skupine takáčovcov, ktorej člen napokon proti nemu vypovedal a opísal korupčnú sieť, ktorá mala zaistiť prepustenie šéfa skupiny z väzby. Na odpočúvanej chate označil Fico Kováčikov prípad za „hrozne prelomový“: „Keby Dušan tento prípad uhral, tak všetkým strašne, strašne pomôže.“
Bulharsko pripomína Slovensko nielen pri problémoch s korupciou. Okrem toho, že sú to popri Srbsku najviac prorusky orientované krajiny, ide aj o dve najchudobnejšie krajiny EÚ v prípade HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily.
O korupcii v štátnych orgánoch vypovedal však aj šéf finančnej správy, generálny riaditeľ sekcie daní a ciel, šéf ekonomickej sekcie, šéf daňových kriminalistov, šéf finančnej polície, a ďalší policajti, sudcovia, vyšetrovatelia, siskári. Úplatky brali za pomáhanie mafii, krytie zločinov, ovplyvňovanie trestných konaní či vyhýbanie sa daňovým úradom.
Niet preto divu, že počas druhej a tretej Ficovej vlády, keď bolo možné si kúpiť beztrestnosť alebo rozsudok na súdoch, nadobudli niektorí zločinci presvedčenie, že i vražda novinára môže ostať nevyšetrená a nepotrestaná. Pri vyšetrovaní skutku vo Veľkej Mači z 21. februára 2018 musel preto pomôcť nielen Europol a zahraniční investigatívni novinári, ale predovšetkým tlak protestov.
Verejnosť od nich žiadala odchod nielen premiéra a ministra vnútra, ale aj policajného prezidenta Gašpara. Vďaka podpore verejnosti sa vyšetrovatelia prestali báť vyšetrovať a vďaka rozšifrovaniu komunikácie z telefónu podnikateľa Mariana Kočnera zistili, že vražda bola len špičkou ľadovca. Vplyvní podnikatelia celé roky ovplyvňovali policajnú, prokurátorskú a sčasti súdnu moc a celkom ju paralyzovali. Vážny problém s korupciou majú okrem Slovenska viaceré nové členské štáty EÚ. V Rumunsku išiel za korupčné skutky do väzenia celý rad ministrov. V Bulharsku nešiel za mreže zatiaľ nikto, hoci tam v roku 2020 podobne ako u nás prebehli protesty požadujúce rezignáciu premiéra Borisova a generálneho prokurátora Geševa. V očiach väčšiny protestujúcich boli práve oni predstaviteľmi „zajatého štátu“ slúžiaceho oligarchii a mafii.
Premiér Borisov svojho času vyhlásil, že žiaden bulharský minister nebol odsúdený, lebo nikto vo vláde nie je skorumpovaný. Neskôr, v ozvene jeho výroku, náš bývalý minister vnútra Kaliňák vyhlásil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, preto ju nemožno stíhať. Dva roky na to vyšla na povrch Kočnerova on-line komunikácia odkrývajúca napojenie zločinu na najvyššie poschodia štátu.
Ani prokurátor Gešev, ktorý sa javil ako technokrat, nebol celkom nestranným strážcom zákona. Čelil obvineniu, že ovplyvňoval vyšetrovanie káuz bulharských oligarchov a vrcholných politikov a jeho odchod žiadali aj právnici a sudcovia. Minulý rok bol napokon odvolaný z funkcie vďaka nástupu reformistických strán, pokračujúcich v boji proti korupcii.
Bulharsko pripomína Slovensko nielen pri problémoch s korupciou. Okrem toho, že sú to popri Srbsku najviac prorusky orientované krajiny, ide aj o dve najchudobnejšie krajiny EÚ v prípade HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Tu i tam vládol trojnásobný premiér, ktorý namiesto zlepšenia pomerov v krajine používal populistickú až extrémistickú rétoriku a čelil viacerým obvineniam z krytia zločinu. Je tak zrejmé, že s týmito politikmi nemajú naše krajiny budúcnosť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.