Sme ako oni
Predovšetkým, vládne strany sa dostali k moci na základe principiálneho odmietania spôsobu vládnutia matovičovskej garnitúry. Medzi hlavné terče ich kritiky patrilo masívne nadužívanie skráteného legislatívneho konania a porušovanie princípov demokratického posudzovania vládnych návrhov zákonov.
Nová koalícia hneď na začiatku ukázala, že bude robiť to isté. Došlo aj k porušeniu iného sľubu. V predvolebných debatách opätovne zaznelo, že je možné uvažovať aj o zrušení ÚŠP, ak k tomu dospejú právni experti na základe posúdenia výsledkov jej dvadsaťročného fungovania.
Namiesto takejto odbornej diskusie, s priebehom a výsledkami ktorej by bola oboznamovaná aj verejnosť, prišlo 4. decembra do NR SR rovno paragrafované znenie zložitého a politicky citlivého zákona o zmene trestnej politiky štátu vrátane zrušenia ÚŠP. Prostredníctvom skráteného legislatívneho konania sa eliminovalo normálne medzirezortné pripomienkové konanie. Nová moc ukázala, že sa nelíši od starej a nerešpektuje princípy parlamentnej demokracie.
Nahrávka opozícii
Zámer vládnej koalície bleskurýchlo silou presadiť závažnú zmenu trestnoprávnej legislatívy bez predchádzajúcej odbornej diskusie bol pre opozíciu spamätávajúcu sa z volebnej porážky ako pokropenie živou vodou. Tým skôr, že predstavitelia Smeru v zajatí volebného triumfalizmu svojou rétorikou vzbudzovali vo verejnosti podozrenie, že pri tejto legislatíve sú v konflikte záujmov.
Jednak, že za ich ponáhľaním sa je túžba čo najskôr sa vysporiadať so špeciálnymi prokurátormi, lebo vraj všetky ich rozhodnutia od roku 2020 boli prenasledovaním opozície. Jednak, že zmenou zákonov chcú pomôcť voľakedajším nominantom strany Smer, ktorí čelia alebo by mohli čeliť trestným stíhaniam. Tým politicky nešťastným spôsobom odsunuli nabok ďalšie aspekty reformy trestného práva, o ktorých treba vecne odborne diskutovať, a vyvolali obavy, že dochádza k útoku na právny štát. Opozícii tak doslova podarovali emóciami silne nabitú agendu a pozvali ľudí na námestia. Z Petra Pellegriniho ako kandidáta na prezidenta sa stal jeden z hlavných terčov protestujúcich. Tí volajú po vytvorení mocenskej rovnováhy zvolením Ivana Korčoka za hlavu štátu.
Vládne strany sa dostali k moci na základe principiálneho odmietania spôsobu vládnutia matovičovskej garnitúry. Medzi hlavné terče ich kritiky patrilo masívne nadužívanie skráteného legislatívneho konania. Nová koalícia hneď na začiatku ukázala, že bude robiť to isté.
Zbytočné dráždenie Európskej komisie
V situácii, keď orgány EÚ dlhodobo dávali najavo nespokojnosť s porušovaním princípov právneho štátu v Maďarsku a Poľsku a siahli pritom aj k sankciám, štvrtá Ficova vláda, ktorá nemá v štruktúrach EÚ pozitívny imidž, podcenila citlivosť navrhovaných zmien trestnoprávnej legislatívy. Ukázalo sa, že na rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie 27. novembra 2023 nestačilo avizovať legislatívny zámer.
Skrátené legislatívne konanie okamžite vyvolalo reakciu EK. Tá v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť D. Reyndersom a eurokomisárkou pre vnútorné veci Y. Johansonovou požiadala ministra spravodlivosti B. Suska, aby slovenská vláda zatiaľ „nepokračovala v zamýšľaných novelách“, a najmä sa „neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni“. Hovorca EK Ch. Wigand vyhlásil, že komisia je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou stranou a odporučil zamýšľané zmeny a doplnenia zákona konzultovať s Benátskom komisiou Rady Európy.
Následne predsedníčka Európskej prokuratúry (EPPO) L. Kövesiová adresovala 18. decembra Európskej komisii list. Na základe dôkladnej analýzy kombinácie navrhovaných zmien jej úrad dospel k záveru, že predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu v zmysle článku 4 ods. 2 pís. c) nariadenia o podmienenosti. Podľa nej plánované legislatívne zmeny predstavujú „faktickú amnestiu“ v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ v SR. V konkrétnej rovine by sa minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich tieto finančné záujmy a narušil sa funkčný mechanizmus podávania správ medzi EPPO a slovenskou špeciálnou prokuratúrou. V konečnom dôsledku by prijatím takejto legislatívy bola vážne ovplyvnená úroveň ochrany finančných záujmov EÚ v SR. L. Kövesiová tiež povedala, že rýchlosť, s akou slovenská vláda mieni pristúpiť k týmto zmenám, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní povinnosti lojálnej spolupráce a povinnosti účinne chrániť rozpočet EÚ.
Z týchto obáv sa zrodilo varovanie komisára pre spravodlivosť D. Reyndersa, že EK nezaváha proti SR zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom vrátane obmedzenia eurofondov, ak by kroky vlády vedenej premiérom Robertom Ficom v oblasti právneho štátu porušovali pravidlá EÚ. Navyše v januári má EP prijať uznesenie k situácii na Slovensku.
Toto všetko si mohla vláda ušetriť, keby komplikovanú zmenu trestnoprávnej legislatívy nepredložila do NR SR v skrátenom legislatívnom konaní, ale vytvorila priestor na štandardné medzirezortné pripomienkové konanie a konzultácie s EK a EPPO.