Pokiaľ však šlo o likviditu, mali sme v priemere tritisíc eur, kým priemerní Európania 20-tisíc eur. V ďalšom prieskume sa v septembri 2017 zistilo, že priemerné bohatstvo Slováka je 6-tisíc eur, Čecha 13-tisíc eur a Nemca 50-tisíc eur. Vo februári 2019 sme mali päťkrát nižšie úspory ako Nemci, lebo sme mali nízke príjmy. A v októbri 2020 jedny noviny hlásili: „Patríme medzi chudobu, bohatší je aj Bulhar!“
No a v januári 2024 vyšla bombastická správa – za dvadsať rokov sa hodnota nášho majetku reálne zvýšila trojnásobne a my sme bohatší ako Nemci. Opäť. K nášmu úspechu nám nepomohli geniálne investície, veda ani výskum či nebodaj vzdelanie, ale domy a byty. Máme ich vo vlastníctve najviac – podobne ako Rumuni.
Iný pohľad publikovala v júni 2020 NBS. Domácnosti mali na horšie časy odložené nízke úspory a pritom boli zaťažené vzhľadom na svoj príjem vysokými splátkami úverov. Najväčšiemu riziku bola vystavená stredná trieda – lebo situácia chudobných bola už taká zlá, že sa nástupom krízy veľmi nemala ako zhoršiť. V číslach: 10 percent domácností nemalo pred krízou žiadne finančné rezervy, 20 percent malo rezervy na jeden mesiac a, kumulatívne, polovica mala rezervy maximálne na pol roka.
Ako je to teda reálne s naším bohatstvom? Ako v tom vtipe – jedným slovom dobre a dvoma slovami nie dobre. Bývanie je skôr spotreba, nie investícia. Pokiaľ teda nie ste pripravení svoj byt prenajať a odsťahovať sa do ubytovne…
Sme jednoducho boháči! Užívame si – stravujeme sa v reštauráciách, chodievame na drahé koncerty, nakupujeme umenie, venujeme sa svojmu zdraviu a cestovaniu, či už s deťmi, alebo ako dôchodcovia. Vôbec nás neruší, že máme drahé potraviny, chceme kvalitu. Čo neminieme, investujeme. Každý rok hodnota nášho majetku rastie – stačí sa dívať, ako stúpajú ceny nehnuteľností. Je to presne také, ako nám sľubovali naši proreformní aj protireformní politici. Sme bohatí a zodpovedá tomu aj kvalita našej infraštruktúry a služieb. Kiežby si to všetko mohli dovoliť aj chudobní Nemci. Konečne sme ten kapitalizmus, ktorí stojí na pokraji priepasti, dobehli a predbehli…
Jediné, čo nás môže škrieť, je demografia a kvalita našich obydlí. Dopyt po bytoch bude postupne klesať, pokiaľ ho výrazne nenahradí dopyt imigrantov. To už, koniec koncov, reálne cítia mnohí vlastníci nepredajných domov. No a ošiaľ v okolí Bratislavy, spôsobený umelými bariérami vstupu do odvetvia, spôsobil, že kvalita aj nových bytov a domov nie je vysoká. Šetrime si na skoré opravy, vlastníci novostavieb!
Ako je to teda reálne s naším bohatstvom? Ako v tom vtipe – jedným slovom dobre a dvoma slovami nie dobre. Bývanie je skôr spotreba, nie investícia. Pokiaľ teda nie ste pripravení svoj byt prenajať a odsťahovať sa do ubytovne, aby ste z rozdielu v nájomnom mohli konkurovať Nemcom. Alebo ak nechcete dať Slovensku zbohom. Len vtedy treba nehnuteľnosť predať skôr, než to napadne mnohých. Alebo sa môžete odsťahovať do teplých a lacných krajín a nechať si posielať nájomné. Volajme to pracovná mobilita v podmienkach Slovenska.
Pravda je taká, že kompenzácia zamestnancov v Nemecku predstavuje 52 percent HDP a u nás 43 percent HDP. Čistý ročný zárobok páru s priemernou mzdou a dvoma deťmi v Nemecku bol 75-tisíc eur, u nás 26-tisíc eur. Takýto rozdiel sa nedá oklamať.
Mohli by sme byť bohatí, aj keď nie priamo boháči a nie ako Nemci, aspoň budúcich 50 rokov nie. Museli by sme však opustiť naše nezmyselné debaty o hodnotách a vymeniť vo vedení štátu hlupákov za mudrákov. Začať sa vzdelávať, aj keby sme sa preto mali zadlžiť. To však v dohľadnej dobe, žiaľ, nebude.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.