Tá sa dotvárala v časoch príslušnosti k ruskému impériu v podobe spoločenstva socialistických krajín. Tento mýtus bol taký silný, že krátko po konci bipolárneho sveta sa objavovali ilúzie, že Slovensko by mohlo mať alternatívnu budúcnosť mimo európskej integrácie. Vladimír Mečiar vyhlásil: „Ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ“. Teda na Moskvu.
S najbližšími Slovanmi sme v EÚ a NATO
V mene akéhosi duchovného spojenia a jazykovej blízkosti s ruským národom sú odsúvané nabok slovanské národy, s ktorými susedíme, s ktorými sme si jazykovo a kultúrne najbližšie a s ktorými sme reálne integrovaní v EÚ a NATO. Teda Česi, s ktorými sme 74 rokov boli v spoločnom štáte, a Poliaci, tretí najväčší slovanský národ. Nehovoriac už o Ukrajincoch, druhom najväčšom slovanskom národe.
O mýtickom charaktere idey slovanskej vzájomnosti svedčí to, že poľský a ukrajinský národ sa formovali v zápase proti ruskému imperializmu, proti násilnému porušťovaniu, proti upieraniu nároku na vlastnú štátnosť. Poľský štát bol trikrát objektom delenia, na ktorom sa podieľalo Rusko, až napokon na dlhú dobu zanikol. Poliaci určite netúžia po bratskom objatí veľkého ruského národa. Najmä keď si spomenú na Katyň. A Ukrajinci to bratské objatie práve zažívajú.
V EÚ a NATO sme združení aj s ďalšími slovanskými národmi – s Chorvátmi, Slovincami a Bulharmi, v NATO s Čiernohorcami. Záujem o integráciu do EÚ majú aj Srbi a Ukrajinci. To je reálny priestor na zbližovanie a spoluprácu so slovanskými národmi na základe princípov, na ktorých je založená EÚ, teda slobody, demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv. Princípov, ktorými sa autoritárske, oligarchické, kleptokratické, ultrakonzervatívne Putinovo Rusko neriadi.
Slovanská vzájomnosť v podaní Smeru
„Ako Slovanovi mi mimoriadne vadí, že dochádza k vzájomnému zabíjaniu sa Slovanov,“ povedal slovenský premiér Fico po stretnutí s ukrajinským premiérom Šmyhaľom na margo rastúceho počtu obetí v rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte. Jeho súcit so slovanskými obeťami je však falošný. Pár hodín pred stretnutím so šéfom vlády nášho najväčšieho suseda nekritizoval Rusko za agresiu, hoci 25. 2. 2022 hlasoval za Vyhlásenie NR SR k agresii Ruskej federácie proti Ukrajine.
Miesto toho dourážal ukrajinský národ, keď hostiteľom arogantne a škandalózne odkázal, že Ukrajina nie je suverénny štát, že ju úplne ovládajú USA, že v Kyjeve žiadna vojna nie je a že Ukrajina by mala v mene mieru pristúpiť na odovzdanie okupovaných území Rusku. Vyvolal tak pobúrenie nielen na Ukrajine, ale aj u našich spojencov. A ohrozil realizáciu zahraničnopolitickej priority jeho vlády – revitalizáciu V4, pretože tak v poľskej ako aj v českej vláde a verejnosti sa jeho interpretácia konfliktu stretáva s odmietaním.
Živenie proruského a zároveň protiukrajinského sentimentu je zrejme veľmi dôležité pre udržanie voličského jadra strany Smer. Preto tie cynické vyjadrenia jeho predsedu pred návštevou Ukrajiny. Mali zakryť to, že v praxi ide vláda Ukrajine dodávať zbrane.
Táto politika je produktom volebnej kampane. Smer, cítiac v časti spoločnosti proruské sentimenty a sympatie k Putinovmu napadnutiu Ukrajiny, rýchlo hodil za hlavu spomínané Vyhlásenie NR SR. Stavil na mierovú rétoriku vychádzajúcu z premisy, že zabíjanie sa zastaví, ak sa Ukrajina odzbrojí, ak nebude mať dostatok zbraní na svoju obranu a na vybojovanie okupovaných území späť. Tak sa zrodilo volebné heslo „Ani náboj na Ukrajinu“. Bolo účinné v kontexte s hlboko zakorenenými predsudkami a averziou časti spoločnosti voči Ukrajincom a s antiamerikanizmom. Táto averzia sa prikrmovala kremeľskými protiukrajinskými propagandistickými naratívmi o banderovcoch, ukrofašistoch atď. Druhý najväčší slovanský národ, brániaci právo svojho štátu na existenciu a svoju národnú svojbytnosť pred ruskou imperialistickou a revizionistickou agresiou – spomeňme si na Putinove vyhlásenia, že Ukrajinci sú vlastne Rusi a Ukrajina je umelý štát -, sa stal terčom pohŕdania a nenávisti. Predstavitelia Smeru nepoužívajú slovo agresia na označenie Putinovej vojny. Hovoria len o porušení medzinárodného práva. Ale pri každej príležitosti podsúvajú, že Rusko malo dôvody napadnúť Ukrajinu. Nedá sa nájsť tvrdé odsúdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, pobúrenie nad vojnovými zločinmi ruských vojsk. Rétorika vytvárala podprahovo dojem, že Ukrajinci si tú vojnu zaslúžia.
A tak sa na mierových pochodoch podporovaných Smerom objavovali portréty Putina a ruské zástavy. Taká je slovanská vzájomnosť v podaní Smeru. Živenie proruského a zároveň protiukrajinského sentimentu je zrejme veľmi dôležité pre udržanie voličského jadra strany Smer. Preto tie cynické vyjadrenia jeho predsedu pred návštevou Ukrajiny. Mali zakryť to, že v praxi ide vláda Ukrajine dodávať zbrane.
Mýtus o slovanskej vzájomnosti priviedol do šialenej koncovky vo vystúpení v Európskom parlamente extrémista z Kotlebovej kandidátky M. Radačovský. Dožadujúc sa zastavenia dodávok zbraní Ukrajine povedal: „Môže sa stať, že my Slovania sa spojíme, a ja verím, že sa spojíme, a zo západnej Európy urobíme trávnik.“ To bol skutočne neprekonateľný príspevok k budovaniu imidžu Slovenska v EÚ.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.