Po novembrovej revolúcii vznikalo veľa nových vysokých škôl a navyše každá z nich sa chcela nazývať univerzitou a navrhnúť si také študijné programy, na ktoré sa bude hlásiť veľa študentov. V snahe urobiť v tom poriadok bola za ministra Jána Pišúta zriadená Akreditačná komisia vlády SR (ďalej AK). V predsedníctve AK boli významní vysokoškolskí učitelia aj významní odborníci z praxe a jej úlohou bolo posudzovať jednotlivé študijné programy, ako aj kvalitu docentov a profesorov, ktorí učia ich kľúčové predmety. Na tento účel boli podľa vedných odborov pri AK zriadené pracovné skupiny. V prípade závažných nedostatkov mohla pracovná skupina navrhnúť Predsedníctvu AK takýto študijný program zrušiť. AK však mala takúto právomoc len formálne, pretože reálne ju malo ministerstvo školstva, a tak sa stávalo, že komisia navrhla program zrušiť, ale ministerstvo takýto návrh neprijalo.
Už za predchádzajúcej vlády Roberta Fica politici takýmito zásahmi znemožňovali skvalitňovanie vysokoškolského vzdelania, ale sami začali hlásať, že naše vysoké školy sú nekvalitné, a preto ich treba reformovať. Tá reforma spočívala v tom, že zriadili Akreditačnú agentúru SR (ďalej len AA), ktorá mala byť od vlády nezávislá, a dali jej právomoc aj rušiť akreditáciu takých študijných programov, ktoré nie sú garantované patričnými odborníkmi. Podľa rozhodnutia AA každý študijný program mal byť garantovaný aspoň jedným profesorom a 4 docentmi. Začal sa proces tzv. akreditácie, ktorý spočíval v tom, že vysoké školy museli pre každý študijný program vypracovať obsiahly materiál, v ktorom dokazovali, ako sa starajú o výchovu študentov a že majú „predpísaný“ počet profesorov a docentov. Ak to nespĺňali, tak dostali čas do polovice r. 2022, aby situáciu napravili.
Náprava bola vcelku jednoduchá, keďže AA nestanovila žiadne kritériá, ktoré by mali spĺňať profesori či docenti, iba poznamenala, že by sa nemali podstatne líšiť od tých predchádzajúcich, a tak nastal čas „masových“ habilitácií… V roku 2023 AA robila kontrolu toho, ako jednotlivé fakulty plnia to, čo si predsavzali v akreditačných spisoch. Nuž, na začiatku bolo veľa formalizmu a teraz sa ten formalizmus formálne kontroluje.
Ďalším projektom AA, ktorý mal zvýšiť kvalitu slovenských vysokých škôl, malo byť hodnotenie fakúlt zahraničnými odborníkmi. To by bolo v poriadku, ak by boli dobre stanovené pravidlá pre materiály, ktoré majú fakulty k tomuto hodnoteniu dodať, lenže asi neboli. Fakulty sa hodnotili na základe predpísaného počtu najlepších vedeckých prác, výskumných projektov a pod. Nič proti tomu, ale je rozdiel, či takýto materiál predkladá jednoodborová fakulta, alebo taká, ktorá pozostáva z viacerých nezávislých odborov, akými sú najmä prírodovedecké fakulty a aj medzi nimi sú veľké rozdiely. Na niektorej je iba jedna katedra chémie, fyziky a pod., na druhej je však 5 či 6 špecializovaných katedier chémie či fyziky, takže podmienky hodnotenia a výstupy sú úplne odlišné. Navyše sa ukázalo, že v rôznych odboroch sa k uplatňovaniu pravidiel pravidlá hodnotenia pristupovalo menej prísne, až benevolentne.
Žiadna oficiálna reforma nezlepší kvalitu slovenských vysokých škôl. To by sa dalo dosiahnuť iba tým, že by boli finančne podporované kolektívy na vysokých školách, ktoré v medzinárodnom meradle dokážu svoju reputáciu.
Ďalším nápadom, ktorý mal zvýšiť kvalitu slovenských vysokých škôl, malo byť zamestnanie vynikajúcich odborníkov zo zahraničia. Toto je síce dobrý nápad, no na Slovensku prakticky nerealizovateľný. Aký vynikajúci odborník príde na Slovensko za plat, ktorý mu môžeme dať, a za podmienok, ktoré mu na prácu, vrátane výskumného tímu, môžeme vytvoriť? Zamestnanie takých zahraničných odborníkov, ktorí by síce dostávali plat, ale by tu nežili, a iba 2 – 3-krát do roka dochádzali, nezvýši kvalitu vysokej školy. Pekným príkladom sú ERA Chair granty, ktoré boli na Slovensku zatiaľ úspešné len dva. Jeden navrátilec je na PRIF UK a druhý bol na Univerzite Žilina, ale po roku frustrovaný odišiel.
Zdá sa, že politici pochopili, že predchádzajúca reforma nepomohla, a tak už uvažujú o ďalšej reforme. Tak to aspoň naznačil Robert Fico na poslednom sneme svojej strany. Podnikatelia sú vraj nespokojní s kvalitou absolventov vysokých škôl, čo sa má dokázať aj dotazníkovým prieskumom, ktorý sa má uskutočniť začiatkom tohto roku. Fico na sneme spomenul, že na základe prieskumu bude stanovené, koľko študentov môže byť prijatých na ten-ktorý študijný program. Niečo podobné, tzv. smerné čísla, tu už boli za socializmu v období plánovaného hospodárstva a teraz je to v Číne. Teraz to však fungovať nebude. Pán premiér zabudol, že teraz je na Slovensku veľa súkromných škôl, ktorým nemôže nič prikazovať, a tak napriek jeho snahe budú aj v budúcnosti mnohí študenti študovať politológiu, masmediálne komunikácie, a pod.
Som presvedčený, že žiadna oficiálna reforma nezlepší kvalitu slovenských vysokých škôl. To by sa dalo dosiahnuť iba tým, že by boli finančne podporované kolektívy na vysokých školách, ktoré v medzinárodnom meradle dokážu svoju reputáciu, a tie fakulty, na ktorých takéto kolektívy sú, resp. fakulty, ktoré majú pravidlá podporujúce vznik a fungovanie takýchto kolektívov. Nie je to nič nové. Tzv. špičkové tímy vytypovala bývalá Akreditačná komisia vlády SR už za predchádzajúcej vlády Roberta Fica, podporovaná ministerstvom školstva.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.