Nešlo o žiaden humanizmus
Ak išlo v prvom rade o humanizáciu trestnej politiky, prečo vláda nepredložila novelu transparentne do medzirezortného pripomienkového konania a neusilovala sa zlepšiť svoje humanistické zámery prostredníctvom poctivej odbornej diskusie? Prečo sa pred voľbami nehovorilo o prechode tejto politiky z represívnej na restoratívnu, ale len o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry? Ak išlo o ušľachtilý zámer prispôsobiť našu právnu úpravu krajinám EÚ, prečo vláda takú rozsiahlu, komplikovanú a politicky citlivú normu predložila v skrátenom legislatívnom konaní s politickým zámerom už do Vianoc ju „spláchnuť” v NR SR?
Ak išlo o „návrat zo stredoveku“, prečo predkladatelia novely argumentovali zápalisto len pri odôvodňovaní zníženia trestných sadzieb a premlčacích lehôt za korupciu, finančné podvody a inú ekonomickú trestnú činnosť? V prípade znásilňovania žien, domáceho násilia, šírenia nenávisti či využívania marihuany na liečebné účely už nešlo o humanizáciu trestného práva?
Odpoveď je jednoduchá. Novelu predložili v skrátenom legislatívnom konaní preto, že primárne išlo o „našich ľudí“, a nie o humanizmus. Preto sa tak ponáhľali a nechceli odbornú diskusiu v rámci štandardného pripomienkového konania. Reči o humanizácii a europeizácii (osobitne čarovné boli z úst odporcu EÚ Rudolfa Huliaka) slovenského trestného práva prišli až po protestoch na námestiach.
Mocenské rozhodnutie a jeho cena
Obsah normy a spôsob jej podania do NR SR bol vyvrcholením politického boja, ktorý vyvolali trestné stíhania nominantov i členov strany Smer a jej blízkych podnikateľov po roku 2020 pod dozorom ÚŠP. Aj kvôli politicky hlúpym rečiam vtedajšieho premiéra Matoviča o šúchaní nožičkami, pexesu vicepremiérky Veroniky Remišovej, zvoleniu bývalého politika Daniela Lipšica s kontroverznou minulosťou a konfliktmi záujmov na čelo ÚŠP, politizácii činnosti NAKA a ďalším chybám sa do úzadia dostala vecná stránka týchto ostro sledovaných trestných stíhaní.
Cenou za toto mocenské rozhodnutie je posilnenie opozície, nárast politickej polarizácie v spoločnosti a skomplikovanie situácie Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách.
Predstavitelia Smeru ich vytrvalo interpretovali tak, že ide o prenasledovanie opozície matovičovskou vládnou mocou. Už v roku 2021 na poľovníckej chate Robert Kaliňák hovoril o revanši, ktorému sa nebude dať zabrániť, a o rehabilitácii. Smer, ktorý v roku 2020 prehral voľby najmä pre podozrenia z korupcie, presvedčil voličov, že je obeťou zlovôle darebáckeho ÚŠP, a voľby v roku 2023 vyhral. Aj keď nie iba pre to.
Štvrtá vláda Roberta Fica sa rozhodla tento konflikt vyriešiť silou a rýchlo. Už 6. decembra prišla s revolučnou zmenou trestnoprávnej legislatívy. Jej hlavným obsahom je tak zrušenie ÚŠP, čo premiér označil za „mocenské rozhodnutie“, ako aj prekvalifikovanie trestných sadzieb, osobitne za korupciu, podvody a inú ekonomickú trestnú činnosť, zníženie premlčacej lehoty pri trestných činoch a možnosť prehodnocovania platných dohôd tzv. kajúcnikov o vine a treste. Symbolickým vyjadrením konfliktu záujmov pri schvaľovaní novely je jej spravodajca – obžalovaný Tibor Gašpar. Tento očividný tlak na pomoc „našim ľuďom“ bol onou emocionálnou rozbuškou, ktorá dostala veľký počet protestujúcich na námestia.
Cenou za toto mocenské rozhodnutie je posilnenie opozície, nárast politickej polarizácie v spoločnosti a skomplikovanie situácie Petra Pellegriniho ako kandidáta Hlasu a Smeru v prezidentských voľbách. Ani voliči vládnych strán nie sú stotožnení so znížením trestov za korupciu. Skrátené legislatívne konanie a obsah normy vyvolali negatívnu pozornosť Európskej komisie, Európskej prokuratúry aj Európskeho parlamentu. Tak ako sa Mečiarove amnestie dostali do povedomia ako zneužitie moci na pomoc „svojim ľuďom“, tak v pamäti spoločnosti ostane aj táto amnestia celej skupiny ľudí, ktorí sú súčasťou alebo blízko vládnej moci, ako rozhodnutie „sami sebe“.
Útok na demokraciu a právny štát
Vládne strany, ktoré po roku 2020 oprávnene kritizovali nadužívanie skrátených legislatívnych konaní, voľné narábanie s princípmi ústavnosti a právneho štátu a arogantné správanie k opozícii, ukázali, že nie sú lepšie ako matovičovská garnitúra. Dávajú najavo mocenský triumfalizmus a túžbu po revanši. Skrátené legislatívne konanie bolo útokom na parlamentnú demokraciu a na dôležitý princíp právneho štátu, ktorým je vťahovanie odbornej i laickej verejnosti do prípravy dôležitých zákonov. To, že koalícia takú významnú normu schválila bez minimálneho konsenzu s opozíciou, nie je dôvod na pýchu a škodoradosť. Neprevalcovala opozíciu, ale demokraciu. Pán minister sa s tým stredovekom mýli. To spôsob prípravy a prerokúvania Trestného zákona znamená návrat do stredoveku slovenskej demokracie.
A Robert Fico, ktorý počas „noci dlhých nožov“ v novembri 1994 ako poslanec SDĽ bránil ústavnosť, parlamentnú demokraciu a práva opozície, v dôsledku hrubého pretláčania novely Trestného zákona nadobudol povesť, že po 30 rokoch nasleduje Mečiarov príklad narábania s mocou.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.