Športoví funkcionári upozorňujú na to, že investičný dlh v údržbe a budovaní športovej infraštruktúry u nás budeme dobiehať ešte veľmi dlho. Za obdobie posledných 30 rokov zaniklo veľké množstvo športovísk od lokálnej až po celoslovenskú úroveň bez akejkoľvek náhrady. Je preto podľa nich nevyhnutné, aby sa tento prístup zmenil.
V programových vyhláseniach ôsmich slovenských vlád od roku 1994 bolo športu venovaných priemerne 160 slov, čo zvyčajne netvorí ani jedno percento z celkového textu. Už len z tohto faktu vyplýva, že šport doterajšie politické elity často vnímali primárne ako „voľnočasovú“ aktivitu, ktorá viac pozornosti nepotrebuje, a jeho miesto je aj na konci záujmu rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, upozornili na to športoví funkcionári v Deklarácii na podporu slovenského športu.
Na Slovensku dnes tvorí šport 0,76 % hrubého domáceho produktu a 0,44 % celkovej zamestnanosti, čo ho radí na jedno z posledných miest z hľadiska hospodárskeho významu naprieč všetkými členskými krajinami EÚ. Odborníci ako problém a príčinu tohto stavu označujú nesystémové financovanie. Slovensko investuje do športu v prepočte na obyvateľa o 30 % menej prostriedkov, ako je priemer najmenej rozvinutých krajín EÚ, o 52 % menej, ako je priemer krajín V4, a o 68 % menej, ako je priemer krajín EÚ-27. Jeden údaj za všetky – na Slovensku stále máme takmer 40 percent základných a stredných škôl, ktoré nemajú telocvičňu!
Ani len talentovaní športovci to nemajú na Slovensku jednoduché. V rokoch 2018 až 2020 Najvyšší kontrolný úrad SR realizoval v štyroch športových zväzoch kontrolu, pri ktorej zistil, že napríklad Slovenskej basketbalovej asociácii pripadla na jedno mládežnícke družstvo existenčná suma 600 až 700 eur. Národní kontrolóri upozorňujú, že športové kluby by bez podpory zo súkromných zdrojov mali problém udržať mládežnícke družstvá v súťažiach. Náklady na rozvoj športu, aby sme dosiahli za 15 rokov priemer EÚ, predstavujú podľa najnovších prepočtov kumulatívne 7,5 miliardy eur. V každom roku sú benefity rozvoja športu vyššie ako náklady na rozvoj športu. Navyše pravidelná fyzická aktivita v rozsahu 60 minút denne dokáže efektívne znížiť riziko neprenosných chorôb o desať percent oproti existujúcemu stavu, čím dokážeme ušetriť na zdravotnej starostlivosti priemerne 210 miliónov eur ročne.
A čo takí paralympionici. Mala som tú česť s nimi pracovať na viacerých projektoch a môžem s istotou povedať, že nestoja o vyplakávanie a bedákanie, potrebujú podporu a riadne začlenenie do spoločnosti. Bez bariér. Títo hendikepovaní športovci bojujú za lepšie podmienky športu ako takého. Oblasti, ktorá nemá v štáte prioritu – ako mnohé iné. A možno aj preto máme ročne na šport vyčlenených 100 miliónov eur – na všetky športy! Nie je to ani tretina z rozpočtu, ktorú nedávno Maďari vyčlenili na výstavbu novej športovej haly. A takýchto príkladov je mnoho. Títo športovci nepotrebujú plniť námestia a kričať, ako sa na nich zabúda a potláčajú sa ich práva. Okrem svojho osobného každodenného boja sa pustili aj do boja za lepšie podmienky v športe.
Slovensko investuje do športu v prepočte na obyvateľa o 52 % menej, ako je priemer krajín V4, a o 68 % menej, ako je priemer krajín EÚ. Národní kontrolóri upozorňujú, že športové kluby by bez podpory zo súkromných zdrojov mali problém udržať mládežnícke družstvá v súťažiach.
Od februára tu máme nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. To má za cieľ vyššie pomenované problémy riešiť. Čo vlastne potrebujeme a aké sú očakávania? Slovenský olympijský a športový výbor vypracoval Stratégiu športu do roku 2030. Mimoriadne ambicióznu do slovenských reálií. Na 123 stranách sa píše o zvýšení počtu funkcionárov v medzinárodných štruktúrach o 10 % do konca roka 2023, organizácii troch medzinárodných podujatí s podporou SOŠV do konca roka 2024, ako aj o zvýšení celkového času fyzickej aktivity detí v školách o 20 % do konca roka 2025. Výbor chce aj podporu materiálno-technologického vybavenia na 700 školách do konca roka 2023 a obnovu športovej infraštruktúry v 200 školách do konca roka 2025. Rekonštrukcie a výstavba nových športovísk budú v prvých rokoch stáť stovky miliónov eur.
A aké sú podporné dôvody toho, že treba viac peňazí do športu? Okrem tých klasických o náraste obezity u detí tu máme aj ekonomické hľadisko. Šport je podľa štúdie jednou z najefektívnejších oblastí financovania verejnými zdrojmi. V súčasnosti jedno euro verejných zdrojov dokáže vygenerovať 2,79 eura prírastku na hrubom domácom produkte, pričom potenciál je až štyri eurá. Z hľadiska rozvoja zamestnanosti v športovom priemysle dokážeme udržateľne vytvoriť jedno pracovné miesto za dve tretiny priemernej výšky investičných stimulov pre priame zahraničné investície.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.