Putin v rozhovore s Trumpovým podporovateľom Tuckerom Carlsonom podal svoje videnie konfliktu. Jeho zdĺhavá prednáška z dejín stredoveku mala zrejme zdôvodniť, že Ukrajina nikdy nemôže byť voči Rusku suverénna. A dodal, že ak chceme mier, Spojené štáty musia prestať s podporou napadnutého štátu.
Putinove taktické manévre
Ako napísal Boris Bondarev, Putinove náznaky ochoty rokovať o mieri vytvárajú dojem, že pokračovanie vojny si želá druhá strana, a motivujú jeho západných sympatizantov požadovať obmedzenie pomoci. Mimochodom, Bondarev je bývalý ruský diplomat, ktorý na protest proti ruskému vpádu na Ukrajinu odstúpil zo stálej misie v OSN.
Putinove vyhlásenia by mali byť podľa neho podporené konkrétnymi činmi, inak sú len taktickým manévrom, návnadou zameranou na dosiahnutie krátkodobých cieľov, ako je rozdelenie medzinárodného spoločenstva. Otázka je, či vládca Ruska má naozaj záujem vojnu skončiť.
Paralely s Hitlerom
V súvislosti s agresívnou vojnou na Ukrajine sa objavilo viacero inštinktívnych porovnaní s nacizmom a Adolfom Hitlerom. Masové vraždenie sa našťastie ešte nepriblížilo rozmerom nacistických zločinov a Putin nemá otvorené prejavy antisemitizmu. Ako však poukázal profesor histórie z Cambridgeskej univerzity Brendan Simms, zaoberajúci sa druhou svetovou vojnou, je tu viacero zarážajúcich podobností.
Hitler i Putin sa totiž stavali do roly bojovníkov na život a na smrť so západným imperializmom, najmä s „Anglosasmi“. A obaja odmietli daný „na pravidlách založený poriadok – predtým Ligu národov, teraz liberálny medzinárodný poriadok – a označili ho za koloniálny blud, slúžiaci na ich ovládanie.
Hitler opakovane označil Nemcov za „otrokov“ žijúcich pod dohľadom spojeneckých „dozorcov“ a osud (v prvej svetovej vojne) porazeného Nemecka prirovnal k oblastiam kolonizovaným Britmi v Afrike, Ázii a Severnej Amerike.
Putinov údajný antikoloniálny boj má vlastné koloniálne ciele, o čom sa najzjavnejším spôsobom presvedčili Ukrajinci. Takže ak krajinám globálneho Juhu imponuje boj proti kolonializmu, mali by v prípade napadnutej a pustošenej Ukrajiny stáť na jej strane. Nie na strane Ruska.
Ľavicová frakcia nacistickej strany pod vedením Otta Strassera dokonca Nemecko vnímala ako lídra utláčaných národov – Ruska, Maroka, Perzie, Indie – obetí západného imperializmu. Hitler to takto nevnímal, pretože nimi opovrhoval. Namiesto toho chcel rozšíriť svoje územie a vytvoriť preň Lebensraum (životný priestor), v ktorom by Nemecko dokázalo prežiť.
Tvrdil, že Nemecko sa správa iba tak, ako sa správa Británia vo svete. Ak existujú územia pod správou britského impéria, prečo by nemohli existovať nemecké protektoráty v Európe? A dodal, že na rozdiel od chaosu na Blízkom východe dokáže medzi Slovanmi v strednej Európe zaviesť poriadok.
Neskorší útok Hitlera na Sovietsky zväz mal práve takýto „antikoloniálne koloniálny“ charakter: Zabratím cudzej (predovšetkým ukrajinskej) pôdy a jej osídlením nemeckými emigrantmi sa malo Nemecko oslobodiť od angloamerického medzinárodného kapitalistického poddanstva.
Boj proti „unipolárnej hegemónii“
Podobný diskurz voči imperializmu Západu nastolil roku 2007 na mníchovskej konferencii prezident Vladimir Putin. Ochrana pred rozširujúcimi sa západnými hodnotami demokracie a ľudských práv si podľa neho žiada, aby Rusko získalo nadvládu nad svojimi susedmi. A do tohto boja proti „unipolárnej hegemónii“ začlenil aj svoje pustošenie Ukrajiny.
Západu vyčítal obchod s otrokmi, genocídu Indiánov v Amerike, drancovanie Indie, Afriky a Číny. V deväťdesiatych rokoch jeho kolonializmu podľahlo aj Rusko, preto je teraz podľa neho potrebné obnoviť „veľké historické Rusko“, ktoré by ochránilo ďalšie generácie pred „zotročením“.
Slová ministra zahraničných vecí Lavrova na minuloročnej moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti, že Západ používa sankcie na „démonizáciu nesúhlasných hlasov“ a premenu „celého sveta na svoj zadný dvor“, museli zapôsobiť na mnohých delegátov. Aktérmi globálneho Juhu dnes nie sú len povstalecké hnutia, ale štáty rastúcich ekonomík s jadrovými zbraňami. A pretože sú znechutené dominanciou Západu, imponuje im Putinovo porušovanie pravidiel.
Existuje však historické varovanie, že v podobnej situácii sme už raz boli. Hoci Hitler kritizoval povojnové usporiadanie, opovrhoval kolonizovanými krajinami Palestíny či Indie. Putinov údajný antikoloniálny boj má vlastné koloniálne ciele, o čom sa najzjavnejším spôsobom presvedčili Ukrajinci. Takže ak krajinám globálneho Juhu imponuje boj proti kolonializmu, mali by v prípade napadnutej a pustošenej Ukrajiny stáť na jej strane. Nie na strane Ruska.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.