Táto agentúra nahradila bývalú Akreditačnú komisiu vlády SR, ktorá nebola nezávislá, pretože jej rozhodnutia mohlo meniť MŠ SR, teda politici. Zrušená Akreditačná komisia mala pre každý vedný odbor samostatnú pracovnú skupinu, v ktorej boli aj zahraniční odborníci a odborníci z praxe ktorí podrobne posudzovali študijné programy, ako aj kvalitu docentov a profesorov, ktorí ich zabezpečovali, zatiaľ čo SAAVŠ takéto pracovné skupiny pre jednotlivé odbory nemá a kvalitu študijných programov posudzujú ad hoc pracovné skupiny na základe kvality predkladaného akreditačného spisu, a najmä počtu docentov a profesorov, ktorí v danom študijnom programe učia.
Od vzniku SAAVŠ uplynulo už šesť rokov a končí sa prvá akreditácia VŠ pod jej vedením, patrí sa teda oznámiť jej výsledky.
Prednedávnom sa jej predseda profesor Robert Redhammer pochválil, že SAAVŠ bola prijatá do zväzku Akreditačných agentúr EÚ (ENQA), čo je veľmi potešujúce. Zároveň však vyhlásil, že vďaka tomu budú môcť naši študenti prejsť na inú univerzitu v rámci EÚ a tam pokračovať v štúdiu. Faktom však je, že to bolo možné aj bez tohto aktu.
Dňa 29. 1. 2024 profesor Redhammer oznámil druhý významný výsledok práce SAAVŠ. Toto oznámenie sa týkalo výsledkov prieskumu SAAVŠ o tom, ako sa školitelia starajú o doktorandov. Správa sa začína tým, koľko percent školiteľov sa dobre nestará o doktorandov – myslím si, že takto sa iba študenti odrádzajú od doktorandského štúdia na Slovensku. Podľa mňa by sa mala správa začínať tým, že z 1 525 doktorandov sa vyše 60 percent vyjadrilo, že sú z úrovňou doktorandského štúdia spokojní a skoro 30 % poukázalo na to, že sa im školitelia buď nevenujú vôbec, alebo iba minimálne.
Ešte horšie je, že SAAVŠ robila prieskum „dvojnásobne“ anonymne. Nevie (alebo nechce?) povedať, ktoré univerzity, presnejšie fakulty, z prieskumu vychádzajú najhoršie, resp. na ktorých vedných odboroch je najhoršia situácia. V rozhlasovej diskusii Z prvej ruky 30.1. 2024 profesor Redhammer povedal, že nápravu by mali zabezpečiť samotné univerzity, pretože iba ony sú za kvalitu štúdia zodpovedné. Ako to však môžu urobiť, ak nevedia, ako boli hodnotené? Asi si je toho vedomý, a preto poznamenal, že SAAVŠ vypracuje predpis, resp. vymyslí nejaké pravidlá, ako situáciu zlepšiť. Predpokladám, že sa bude držať svojej tradície a ustanoví napríklad ako často sa má školiteľ s doktorandom stretnúť a možno bude treba aj výkaz, kedy sa stretnutia konali a čo riešili. Aby sa výkazy školiteľov overili, tak to bude treba asi žiadať aj od doktorandov. Nuž tí školitelia, čo nič nerobili, budú vymýšľať a fabulovať a tí, ktorí sa o doktorandov dobre starali, budú potrestaní zbytočným vypisovaním pracovných denníkov. Toto je všeobecným znakom slovenskej politiky, ktorá rada generalizuje, pretože je to najľahšie, ale obvykle aj najhoršie.
Ako je možné, že SAAVŠ neudelila akreditáciu iba 17 študijným programom, hoci až 25 získalo zlé hodnotenie v tom najdôležitejšom štandarde, v nedostatku kvalitných učiteľov?
Profesor Redhammer v diskusii zdôraznil druhý negatívny výsledok ankety, teda to, že iba 40 percent doktorandov malo skúsenosť s pobytom či so stážou na zahraničnej univerzite. Súhlasím s tým, že takúto skúsenosť by malo mať viac doktorandov. Obávam sa však, že tomu nepomôže žiaden predpis, dokonca ani zvýšenie počtu štipendií, ktoré sa dajú využiť na zahraničné pobyty. Skúsenosť hovorí, že do kvalitného tímu v zahraničí sa dostanú prevažne iba takí študenti doktorandského štúdia, ktorých odporučili kvalitní školitelia.
Akreditačná agentúra už zverejnila aj závery z akreditácií študijných programov. Je to podrobne vypracovaná správa, z ktorej sa čitateľ dozvie, že z 33 slovenských vysokých škôl o takúto akreditáciu požiadalo iba 16, pravdepodobne všetky verejné vysoké školy. Súkromné VŠ asi žiadnu akreditáciu nepotrebujú. Celkovo SAAVŠ hodnotila 177 študijných programov, ktoré pracovné skupiny SAAVŠ hodnotili podľa 11 štandardov. Až 95 z študijných programov neuspelo pre formálne nedostatky. Horšie je, že až 25 získalo negatívne hodnotenie pre nedostatok kvalitných učiteľov, ktorí učia tzv. profilové (najdôležitejšie) predmety, a ďalšie boli zle hodnotené preto, že učitelia v danom odbore vedecky, resp. tvorivo nepracujú.
Ako je možné, že SAAVŠ neudelila akreditáciu iba 17 študijným programom, hoci až 25 získalo zlé hodnotenie v tom najdôležitejšom štandarde, v nedostatku kvalitných učiteľov? Podľa zvyku SAAVŠ sa čitateľ nedozvie, ktoré sú tie zlé študijné programy a z ktorých vysokých škôl. Predpokladám, že to SAAVŠ oznámi patričným univerzitám, lenže mali by to vedieť aj maturanti, ktorí si podávajú prihlášky na vysokoškolské štúdium.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.