Podľa prognózy Štatistického úradu Európskej komisie bude naša populácia o dvadsať rokov menšia o štyri percentá, čo sa zdá byť zanedbateľná zmena. Lenže toto číslo v sebe skrýva veľké pohyby vo vekovej a v regionálnej štruktúre.
Za dvadsať rokov ubudne 452-tisíc produktívnych osôb, takmer 13 percent súčasného počtu. Počet detí v predproduktívnom veku sa v roku 2045 zníži takmer o pätinu. Naopak, počet seniorov vo veku 65 a viac rokov sa zvýši o viac ako tretinu. Tým sa výrazne zmení miera závislosti (počet predproduktívnych a poproduktívnych osôb na 100 osôb v produktívnom veku) z 53 v roku 2025 na 68 v roku 2045.
Bratislavskému kraju sa bude dariť lepšie ako zvyšku Slovenska. Veľkosť jeho populácie v aktívnom veku sa zvýši o šesť percent, ale v Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji klesne až o pätinu. V ostatných krajoch klesne o 10 až 14 percent. Počet seniorov sa zvýši hlavne v Prešovskom, Trnavskom, Žilinskom a Košickom kraji, o 44 až 40 percent. V Bratislavskom kraji sa zvýši o 37 percent a v Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji o 30 percent.
Skutočná zmena sa pritom udeje rýchlo. Ešte v roku 2047 nebude miera závislosti ani jedného slovenského kraja v „horšej“ polovici regiónov EÚ, ale v roku 2050 tam budú už štyri kraje: Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický a Trnavský.
Takáto zmena bude mať obrovský vplyv na spoločnosť a hospodárstvo Slovenska – stúpne dopyt po kvalitnom vzdelávaní a klesne dopyt po kvantite predškolských a školských zariadení a učiteľov, stúpne cena pracovnej sily a tlak na pridanú hodnotu, a zvýši sa dopyt po tovaroch a službách určených pre seniorov. Zmena dopytu zmení odvetvovú štruktúru hospodárstva. Zároveň sa zvýši tlak na verejné financie, keďže úspory výdavkov na populáciu v predproduktívnom veku nevyvážia zvýšené výdavky na zdravotníctvo a dôchodky, a tie nebudú môcť byť ľahko vykryté zdaňovaním populácie v produktívnom veku.
Preto je potrebné, aby sa verejná politika v prvom rade zamerala na všetky dostupné zásoby pracovnej sily: existujúcich pracujúcich, marginalizované rómske komunity, ženy vo veku do 35 rokov, seniorov, odídencov z Ukrajiny a dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Pritom pre skutočné zapojenie zahraničnej pracovnej sily do spoločnosti a ekonomiky je rovnako potrebné vytvoriť pre ňu vhodné inkluzívne podmienky.
Vzhľadom na nízku úhrnnú plodnosť je treba prehodnotiť súčasnú zjavne nefunkčnú rodinnú politiku a presmerovať ju z jednorazovej finančnej podpory na podporu udržateľných príjmov rodičov. Nakládli sme na mladých príliš veľa bremien a úspešný svet je dnes inde.
Z pohľadu verejných financií je treba zvýšiť efektívnosť výdavkov aj začlenením prognózovaných demografických indikátorov medzi rozhodovacie kritériá, zautomatizovať procesy, kdekoľvek je to možné, a uvoľniť pracovnú silu pre reálnu ekonomiku. To sa týka aj administratívneho členenia Slovenska, ktoré si vzhľadom na moderné technológie, hranice funkčných území a dôležitosť rozvoja miestnych ekonomík vyžaduje výraznejšiu zmenu.
Samozrejme, náš argument „nedá sa“. Ak si však myslíme, že dovoz ľudí z tretích krajín je pre nás výhodnejší ako rast miezd domácich pracujúcich a integrácia Rómov či ukrajinských odídencov, tak sa mýlime. Zarábame si len na ďalšie problémy.
Uvažovať o krok dopredu a pomáhať sa oplatí. Aby neodchádzali tí, ktorí pracujú. Rómska populácia rastie rýchlejšie ako majoritná, takže jej ignorovanie by znamenalo, že skutočnosť na trhu práce by bola oproti demografickým projekciám ešte horšia. Zo Slovenska totiž dnes odchádzajú aj ľudia, ktorým sme nedali možnosť pracovať v profesiách, kde nám pracovníci zúfalo chýbajú. Pritom prejavovaná neschopnosť nie je o našich hodnotách, ale o odvetvových a miestnych oligopoloch a klanoch.<pe>
<CITAT>Demografická zmena zvýši tlak na verejné financie, keďže úspory výdavkov na populáciu v predproduktívnom veku nevyvážia zvýšené výdavky na zdravotníctvo a dôchodky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.