Na meteorologickej stanici v Hurbanove, kde sa vykonávajú sústavné meteorologické merania od roku 1871, dosiahla priemerná februárová teplota hodnotu 9,1 °C, čo zodpovedá priemerným teplotám prvej polovice apríla. Tretí zimný mesiac však nebol len najteplejším februárom v histórii meteorologických meraní na území Slovenska, ale aj mesiacom s najvyššou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru, ktorá dosiahla asi 8 °C. Mimoriadnosť tohto teplotného extrému sa ešte viac zvýrazní, ak porovnáme priemernú teplotu tohtoročného februára s klímou, ktorá panuje v Stredomorí. Február s priemernou teplotou okolo 9 °C sa bežne vyskytuje v Neapole, teda v oblasti, kde v zime dozrievajú pomaranče.
Taliansko na Slovensku?
Ešte pred niekoľkými rokmi sa niektorým zdali pritiahnuté za vlasy tvrdenia klimatológov, že klíma v polovici tohto storočia bude pripomínať podnebie, ktoré panuje v oblasti severného Talianska. No už dnes sa priemerné ročné teploty začínajú približovať priemerným teplotám, ktoré sú typické pre oblasť Pádskej nížiny. Otepľovanie je najviac citeľné v letnom a zimnom období. Dokazuje to aj tohoročná zima, ktorá vďaka extrémne teplému februáru bola najteplejšou zimou v histórii meteorologických meraní na našom území. Jej priemerná teplota dosiahla 4,7 °C a prekonala tak doteraz najteplejšiu zimu 2006/2007.
Rekordy padali na celom svete
Mimoriadne teplotné extrémy sa počas tejto zimy však nevyskytli len u nás. Napríklad v španielskej Valencii namerali 25. januára 29,6 °C, národné teplotné rekordy boli v januári prekonané aj v Portugalsku, Andorre a vo Veľkej Británii. Vo februári bol prekonaný rekord v Maroku. Uprostred februára namerali v meste Tantan na juhu Maroka 36,6 °C, čo bola najvyššia februárová teplota nameraná v tejto severoafrickej krajine.
Hoci sa to zdá neuveriteľné, na našej planéte sa vyskytli aj oblasti, kde mali túto zimu ešte vyššie teplotné odchýlky od dlhodobého priemeru ako u nás. Nebolo to však na juh od nás, ale v Arktíde. V oblasti Severného ľadového oceána sa vyskytli miesta, kde kladná odchýlka od dlhodobého priemeru dosiahla za celú zimu, teda nielen za február, viac ako + 8 °C.
Je už len paradoxom, že čím je situácia alarmujúcejšia a čím sú prejavy klimatickej krízy citeľnejšie, tým menšiu pozornosť jej politici venujú. Nielen vojna či pandémia, ale akákoľvek téma je pre politikov vhodnou príležitosťou na zakrytie tohto problému, od ktorého závisí prežitie civilizácie.
Problém však nepredstavuje samotný výskyt jednej extrémne teplej zimy, ale fakt, že teplotne nadnormálne zimy sa stali už pravidlom. Všetky zimy po roku 2017 u nás skončili ako teplotne nadnormálne. Napríklad aj vlaňajšia zima u nás sa skončila ako teplotne silne nadnormálna, pričom od začiatku meteorologických meraní bola asi štvrtá najteplejšia. Pomaly teda miznú nielen studené, ale aj teplotne normálne zimy a striedajú sa iba teplé a veľmi teplé zimy.
Veľmi teplé oceány zrýchľujú otepľovanie
Takýto vývoj teploty len dokazuje, že globálne otepľovanie ako najvýraznejší prejav klimatickej zmeny sa ustavične zrýchľuje. Čoraz viac sa totiž začínajú prejavovať tzv. kladné spätné väzby. V dôsledku zvyšujúcej sa teploty sa totiž ohrievajú aj oceány, pričom vlaňajšie rekordy priemernej teploty povrchových vôd morí začínajú byť minulosťou. Podľa aktuálnych meraní z januára a februára sú moria ešte teplejšie ako vlani. Oceány potom spätne zvyšujú teplotu ovzdušia a celý proces naberá na dynamike.
Okrem toho sa vplyvom zvyšujúcej sa teploty oceánov vyparuje do atmosféry viac vodnej pary. Netreba zabúdať, že vodná para je najvýznamnejším skleníkovým plynom. Šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panela pre klimatickú zmenu OSN uvádza, že množstvo vodnej pary v atmosfére sa zvyšuje o jedno až dve percentá za desaťročie. Na každý stupeň Celzia, o ktorý stúpne teplota atmosféry Zeme, sa môže množstvo vodnej pary v atmosfére zvýšiť približne o 7 %. Tento efekt v súčasnosti globálne otepľovanie viac ako zdvojnásobuje, v budúcnosti sa však ešte viac zvýrazní.
K tomuto všetkému by však neprišlo, ak by moderná priemyselná civilizácia nevypúšťala do atmosféry oxid uhličitý, ktorý vzniká pri spaľovaní fosílnych palív, týka sa to najmä ropy, uhlia a zemného plynu. Je už len paradoxom, že čím je situácia alarmujúcejšia a čím sú prejavy klimatickej krízy citeľnejšie, tým menšiu pozornosť jej politici venujú. Nielen vojna či pandémia, ale akákoľvek téma je pre politikov vhodnou príležitosťou na zakrytie tohto problému, od ktorého závisí prežitie civilizácie.
Nepríjemné veci sa zvyknú štandardne zametať pod koberec, no v tomto prípade sme konfrontovaní s problémom, ktorý sa nebude dať riešiť nejakou dvojstrannou dohodou. Klíma totiž s nami nebude vyjednávať, ani nepristúpi na naše podmienky. Tohtoročný víťazný február len dokazuje, že opäť sme si raz strelili do vlastnej nohy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.