Každý takýto pokus stroskotáva na nevyhnutnej redukcii problematiky a abstrahovaní nekvantifikovateľných súčastí problematiky. Teda zákonite budeme hodnotiť iba to, čo nejakým spôsobom „oceniť“ vieme, a ostatné vynecháme. Ambícia INEKO je teda v samotnom základe problematická.
Ďalšou logickou otázkou je, či metodológia inštitútu spĺňa parametre vedeckosti alebo aspoň odbornosti natoľko, aby mohol na jej základe tvrdiť to, čo tvrdí. Na obhajobu je však potrebné povedať, že pri prvom otvorení stránky s rebríčkami je čitateľ upozornený na to, že „Rebríčky škôl uvedené na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov.“
Nikdy a nikde som sa však nestretol s výhradami k interpretácii rebríčkov INEKO v masmédiách ako rebríčkov „najlepších škôl“ či „najhorších škôl“. Dovolím si povedať, že ani formulácia „informujú o výsledkoch žiakov“ nezodpovedá použitej metodológii a zostavovanie rebríčkov škôl na základe využitých nástrojov a postupov nevyhovuje ani základnej úrovni odborného posudzovania, nie to ešte vedeckému postupu. Inými slovami, rebríčky hodnotenia stredných škôl sú paškvil s nulovou výpovednou hodnotou vo vzťahu k ambícii porovnať kvalitu škôl či „informovať o výsledkoch žiakov školy“ komplexne.
Prvé kritérium: výsledky maturít
Pozrime sa, na základe akých kritérií INEKO zostavuje rebríčky. Venovať sa budeme stredným školám, posúdenie hodnoty ostatných rebríčkov nechám na kolegov. Prvým kritériom sú výsledky dosiahnuté žiakmi školy v externej časti maturitnej skúšky (EČ MS). Ak by inštitút zostavoval osobitné rebríčky za výsledky v jednotlivých predmetoch a uvádzalo by ich ako čiastkové, bolo by to v poriadku. Namiesto toho inštitút čiastkové výsledky z troch maximálne štyroch predmetov zráta a neadekvátne generalizuje do sumárneho rebríčka. Externá časť maturitnej skúšky je iba jednou tretinou, maximálne – v matematike, jednou polovicou maturitnej skúšky. Na gymnáziách sa vyučuje v závislosti od školského vzdelávacieho programu 13 povinných predmetov a 5 až 25 voliteľných. INEKO robí závery na základe výsledkov zo zlomkov troch, maximálne štyroch predmetov. Absurdné.
Navyše externé maturity majú jednu obrovskú slabinu a tou je, že sa nedajú pokladať za objektívne. Samotnú písomnú skúšku v triedach dozorujú interní učitelia školy. Ako dôsledne, to závisí od prístupu školy i od serióznosti jednotlivých učiteľov, ale je isté, že bez externého dozoru sú výsledky ľahko spochybniteľné. Vie o tejto slabine INEKO? Malo by, tento problém totiž skúšku diskvalifikuje pre objektívne porovnávanie.
Rebríčky hodnotenia stredných škôl sú paškvil s nulovou výpovednou hodnotou vo vzťahu k ambícii porovnať kvalitu škôl, či „informovať o výsledkoch žiakov školy“ komplexne.
Hodnotenie EČ MS má u gymnázií váhu 60 % z celkového hodnotenia, u stredných odborných škôl (SOŠ) 40 %. Urobiť za uvedených okolností z výsledkov externých maturít hlavné alebo dôležité kritérium hodnotenia je hrubá neznalosť reality alebo diletantstvo. Aplikovať toto kritérium i na SOŠ je výsmech ich poslaniu a obsahu vzdelávania.
Druhé kritérium: uplatnenie absolventov SŠ
Aký má vzťah proklamovaný cieľ „informovať o výsledkoch žiakov školy“ s nezamestnanosťou žiakov a celkovou nezamestnanosťou v okrese? Nakoľko je nezamestnaný absolvent výsledkom práce školy a výsledkom výkonov žiaka? Aký je podiel školy na tomto výsledku? Je to merateľné? Určite nie, napriek tomu je to hlavné kritérium pre hodnotenie SOŠ, tvorí až 50 % z celkového hodnotenia školy a u gymnázií má to kritérium váhu 25 %. Aký génius a na základe akých výskumov vystrelil do sveta tieto čísla a rozhodol, že merajú výkony žiakov?
A ak niekto povie, že školy majú pružne reagovať na vývoj trhu v regióne, tak by mal vedieť, že od pružnej reakcie školy po prvého maturanta v novom odbore prejde minimálne šesť rokov.
Mimoriadne výsledky žiakov a iné kritériá
Na rozdiel od všetkých ostatných kritérií je tento ukazovateľ k proklamovaným cieľom vhodný. Prepočítava peniaze, ktorá škola dostane od ministerstva školstva (etc.) za medailové umiestnenia v celoštátnych a medzinárodných kolách súťaží organizovaných alebo akceptovaných ministerstvom. Gymnáziá môžu za toto kritérium získať 15 %, stredné odborné školy 10 %. Prečo práve toľko? Opýtajte sa „expertov“ z INEKO.
Aj toto kritérium však má problém, jednotlivé odborné, vedecké a spoločenské oblasti nie sú pokryté súťažami parametricky a najmä v športe úspechy nie sú zásluhou školy, ale športových klubov, ktorých sú žiaci školy členmi.
Ďalšie kritériá ako výsledky Štátnej školskej inšpekcie na školách, počet učiteľov, finančné zdroje a iné inštitút síce v metodike uvádza, no v celkovom hodnotení ich neberie do úvahy. Našťastie, rebríčky by boli ešte zavádzajúcejšie.
Z môjho pohľadu sú rebríčky INEKO vo vzťahu k meraniu výkonov žiakov, škôl, či nedajbože k posudzovaniu akejkoľvek kvality výučby také presné, ako je tridsaťcentimetrové pravítko presným nástrojom na meranie obsahu CO2 v atmosfére. Žiaľ, ich masmediálna interpretácia „najlepšie/najhoršie“ navyše vyvolala dôsledky, ktoré v konečnom dôsledku robia školstvu veľmi zlú službu.
V lepšom prípade nútia školy venovať príprave na externé maturity neadekvátne veľký priestor, vysoko presahujúci ich reálny prínos pre osobnosť žiaka a kvalitu jeho vzdelania, v horšom prípade benevolencia dozoru dehonestuje skúšku, školu i školstvo.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že motívom mojej analýzy nie je neúspech školy, ktorú riadim, v „rebríčku“, pretože tá v ňom ešte nevystupuje, a gymnázium, ktoré som ešte pred krátkym časom riadil, je vo svojej kategórii v top desiatke. Jediným motívom je narovnanie alebo odstránenie krivého zrkadla, ktoré INEKO dlhodobo nastavuje školám.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.