Viaceré parametre sa hýbali priaznivo: v poslednom štvrťroku dvojciferne rástli nielen mzdy, ale aj investície, rástla zamestnanosť a trochu, naozaj len trochu, sa zrýchlil aj rast HDP. Zdalo by sa, že sa makroekonomické parametre rozhýbali želaným smerom.
Inštitút finančnej politiky však tvrdí, že sa „materializujú skôr negatívne riziká“ do ich marcovej prognózy. Ladí to spolu? Áno, ladí.
Sila vzácneho zamestnanca
Viac ako desaťpercentný rast priemernej mzdy v poslednom štvrťroku je predovšetkým výsledkom rastu vzácnosti pracovnej sily. Nedostatok vhodných pracujúcich, umocnený trvalým poklesom počtu osôb v produktívnom veku, umožnil zamestnancom vyvolať tlak na kompenzovanie inflačnej vlny z predchádzajúcich rokov. Charakter aktuálneho rastu miezd sa líši od toho, aký sme videli v minulosti.
V uplynulých rokoch sme boli svedkami rastu mzdovej hladiny, ktorý bol masívne podporený aj zvyšovaním miezd v sektoroch kontrolovaných štátom (zdravotníci, učitelia, verejná správa). Teraz ide o rast miezd skôr mimo štátneho sektora. Bez líderského vplyvu verejného sektora je rast miezd viac v súlade s prirodzeným dianím.
Ekonomika oceňuje to, čo je vzácne. Teraz je vzácna pracovná sila. To neznamená, že tu na dlhšiu dobu pretrvá takýto vysoký rast mzdovej hladiny. S ústupom inflácie sa bude krotiť. Vzácnosť pracovných síl však udrží tempo rastu miezd nad mierou inflácie. Výzvou pre biznis bude udržať rast produktivity práce na podobných úrovniach. Produktivita, ktorá je základom zdravého rastu miezd, dlho kríva.
Šnúrky, na ktorých visí rast ekonomiky
Zrýchlený rast miezd je vo všeobecnosti „budičom“ spotreby a tým aj ekonomického rastu. Zvýšené mzdy sa však nemusia premietať do zvýšenej spotreby okamžite. Náš sektor domácností sa potrebuje finančne zahojiť po končiacej sa vlne rastu cien a po dramatickom zhoršení stavu úspor. V priebehu roka 2024 sa už zrejme postupne preleje rast miezd do rastu spotreby. Mzdy porastú rýchlejšie ako cenová hladina, takže porastie reálna mzda.
Čiastočne to domácnosti využijú na svoju finančnú stabilizáciu, ale zrejme sa oživí aj rast ich spotreby. Takže v závere roka mohla ešte spotreba sklamať prognostikov, ale ona sa zrejme pozvoľna rozbehne. Slabý dopyt domácností v uplynulom roku bol „doplnený“ ešte aj slabým vonkajším dopytom – zaseknutie nášho exportu je dané potácaním sa Nemecka medzi stagnáciou a plazivým rastom.
Od eurofondovej hadičky sme dlhodobo až priveľmi závislí. Vzhľadom na to, ako sme od nej závislí, sa o toky v nej staráme stále problematicky. Už od čias čerpania predvstupovej pomoci (pred viac ako 20 rokmi) opakujeme podobné nedostatky.
Rast našej ekonomiky tak vlani ťahali iba dve „sily“. Tou prvou je infúzia investičných zdrojov z EÚ. Od eurofondovej hadičky sme dlhodobo až priveľmi závislí. Vzhľadom na to, ako sme od nej závislí, sa o toky v nej staráme stále problematicky. Už od čias čerpania predvstupovej pomoci (pred viac ako 20 rokmi) opakujeme podobné nedostatky. Čerpanie zdrojov v štýle striedania útlmu a paniky vedie k znižovaniu ich priaznivého dosahu na dlhodobý rast. V závere roka 2023 sme boli v panickej fáze (potreba rýchlo dočerpať), čo sa prejavilo krátkodobo vo viac ako 15-percentnom raste fixných investícií v poslednom štvrťroku.
Tou druhou „silou“ je zlepšenie zahraničného obchodu. Nie však preto, že by sa zlepšil náš export (ten práveže klesol), ale preto, že sa znížil dovoz. A výrazné zníženie dovozu zlepšilo obchodnú bilanciu.
Rast závislý od medzinárodnej investičnej infúzie a poklesu dovozu – to neznie ako jasná rastová perspektíva. Samozrejme, hovoríme o krátkodobej situácii na prelome rokov, a nie o dlhodobom stave. Dúfajme.
Hospodársky rast za rok 2023 vo výške 1,1 % je prislabý na naše potreby. Zvlášť keď aj v predchádzajúcich dvoch rokoch bol slabý. A ešte zvlášť vtedy, keď už viac ako desaťročie nedokážeme pokračovať v dobiehaní úrovne najvyspelejších ekonomík. Podobne sa však vlani trápili aj ďalšie krajiny V4, rast ich ekonomík sa pohyboval okolo nuly – v Poľsku tesne nad, v Česku a Maďarsku tesne pod (pokles). Slabučký slovenský rast bol najvyšší v skupine. Už dávno sa nestalo, že by Slovensko dosiahlo najvyššie tempo rastu HDP vo V4, ironicky práve s mizernou hodnotou 1,1 %.
Prognostici vidia našu ekonomiku v roku 2024 v trochu lepších číslach ako v uplynulom roku. Očakávajú, že ústup inflácie umožní ekonomike nadýchnuť sa, že v panických vlnách čerpané eurofondy nahradí plán obnovy, že sa trochu oživí aj vonkajší (hoci nie nemecký) dopyt. Ale v porovnaní so stavom pred niekoľkými mesiacmi sú opatrnejší.
Záver roka totiž ukázal, že aktuálny rast zatiaľ visí na slabých šnúrkach. Tie sa dajú ešte oslabiť vytvorením atmosféry nedôvery v ekonomike (k tomu patrí spochybňovanie orientácie spoločnosti, zneisťovanie vonkajších partnerov alebo odrádzanie mladých talentov od zotrvávania doma). To je však už iný príbeh, ktorý doterajšie čísla ešte neovplyvnil. To by sme predbiehali.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.