Rozdelené Slovensko, rozdelený svet
Slovenská spoločnosť bola a je dlhodobo rozdelená: konfesne, regionálne, urbánno-rurálne, vzťahmi k našej minulosti (slovenský štát, „oslobodenie“ Červenou armádou, 1968, normalizačné roky, rok 1989, ruská agresívna vojna atď). Na to sme si už zvykli, naučili sme sa s tým žiť a do istej miery to môže byť aj zdravo produktívne. Niekedy to bolo dramatickejšie (napr. obdobie mečiarizmu, keď politické konflikty rozdeľovali inak pevné rodinné či priateľské putá), niekedy menej. Obávam sa, že teraz sa dostávame opäť do nebezpečne zničujúcej fázy. Nie sme v tom jediní, rozdeľovanie a následný rast politicky extrémistických síl je širší fenomén v Európe i v Spojených štátoch. A má svoje dôvody.
Zdá sa, že marketing založený na šírení nenávisti a dezinformácií je úspešnejší než tradičné konštruktívne volebné programy. Čo sa zmenilo? Príčin je niekoľko. V USA tomu napríklad zrejme mohol prispieť (relatívne nový) systém primárok, ktorý môže vyniesť kandidáta inak pre stranu ťažko prijateľného. Vo všeobecnosti sa mení spôsob komunikácie politikov – ak medzi nimi a voličmi bývali hovorcovia a tradičné médiá, teraz tú máme priame oslovovanie voličov z obývačky prostredníctvom sociálnych sietí (so všetkými dôsledkami).
Meniaca sa pozícia médií
I samotná forma, povaha a dosah tradičných médií sa zmenili. Spomínam si, ako u nás rokovala príslušná rada o udelení vtedy veľmi dôležitej licencie na televízne vysielanie. Samotné rokovanie však už bolo streamované naživo, na čo ani vtedy nebolo potrebné žiadne povolenie…
Novodobé heslo „polarizuj a panuj“ síce môže viesť k volebnému víťazstvu, ale vzkriesi antisystémové, v podstate protispoločenské či protištátne sily, s ktorými sa úspešný štát budovať jednoducho nedá.<
Ťažko oddeliť príčinu a dôsledok, ale isté je že tradičné médiá strácajú sledovanosť. Nielen pre mladú generáciu televízia už prestáva byť zdrojom informácií. Noviny zažívajú dlhodobejšiu krízu, nielen čo sa týka samotnej čítanosti a s tým súvisiacimi prostriedkami na poskytovanie kvalitných informácií.
Navyše i noviny majú tendenciu opúšťať svoju tradičnú misiu a stávať sa súčasťou „politického“ boja. Použijem príklad zo zahraničia. Jazyková analýza článkov v denníku New York Times ukázala výrazný posun k „progresívnym“ témam a ako jeden z jeho bývalých redaktorov poznamenal, „NYT sa stalo médiom progresívnych elít, ktoré prostredníctvom neho hovoria sami k sebe o Amerika, ktorá neexistuje“. Paralely v domácom prostredí si vie každý doplniť sám. U nás ani netreba robiť zložitú jazykovú analýzu slovníkov politikov: prudký nárast vulgarizmov a nenávistných výrazov vieme ľahko zaradiť k jednotlivým aktérom našej dokonca parlamentnej a vládnej scény.
Sociálne siete v područí algoritmov
Úplne novým fenoménom sú sociálne siete a nové AI technológie. Ich algoritmy už dávno opustili „sociálny“ charakter v prospech politického marketingu. A nemusí to byť ani zámerom ich majiteľov – metódy strojového učenia samy osebe vedú k týmto výsledkom. Na dohľad je doba „deep fake news“ (textov, obrázkov a videí), ktoré minimálne zneistia čitateľov a divákov. Ak bola dlhodobá stratégia ruskej propagandy vnášať do spoločnosti „alternatívne“ informácie (a chaos), teraz to už lacnejšie a lepšie zvládnu anonymné a autonómne technológie.
Je to pochmúrna vízia. Ale máme i dosť pozitívnych príkladov, ako sa s tým vie spoločnosť vyrovnať: silné inštitúcie, pocit spolupatričnosti, dôvera a hľadanie spoločných cieľov, a nie nepriateľa. Klasickým príkladom je Nórsko a Rusko. Pred sto rokmi obe chudobné krajiny, no s veľkým prírodným bohatstvom (v druhom prípade obrovským). Teraz prvá z nich patrí ku krajinám s najvyššou a druhá s najnižšou životnou úrovňou v Európe…
Každý z nás si môže sám za seba urobiť hodnotenie, kto z našich politikov podkopáva inštitúcie, dôveru medzi ľuďmi a stále hľadá nepriateľa. Koho bude voliť a v konečnom dôsledku tak bude rozhodovať, či budeme vyľudňujúcou sa perifériou, alebo hrdou a úspešnou krajinou. Lebo novodobé heslo „polarizuj a panuj“ síce môže viesť k volebnému víťazstvu, ale vzkriesi antisystémové, v podstate protispoločenské či protištátne sily, s ktorými sa úspešný štát budovať jednoducho nedá.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.