Hegemonická moc riadi a propaguje spoločné záujmy a poskytuje riešenia na systémové problémy. Od druhej svetovej vojny zastávali túto rolu Spojené štáty americké. V posledných rokoch však bola ich moc zásadne otrasená. Čo sa to deje so svetovým poriadkom?
Boj proti terorizmu sa skončil fiaskom
Nezmyselné vojny v Iraku a Afganistane moc USA nielenže nezvýšili, ale, naopak, prispeli k fragmentácii svetového poriadku. Dvadsať rokov údajného boja proti terorizmu sa skončilo fiaskom. Spojené štáty boli v auguste 2021 nútené z Afganistanu ujsť, keď sa islamistický Táliban opätovne zmocnil hlavného mesta Kábul. Už pri zásahoch v Líbyi a Sýrii sa ich snahy ovládnuť Blízky východ ukazovali ako márne, no posledná ponižujúca porážka donútila USA vzdať sa ambícií byť dominantnou externou silou v regióne.
Situácia na Blízkom východe sa zmenila na krehkú a vysoko nestabilnú. Tamojšie regionálne mocnosti vstupujú do nevyspytateľných – buď nepriateľských alebo rýchlo sa meniacich – spojenectiev. V Jemene, Palestíne a Sýrii prebiehajú vražedné konflikty. Pokiaľ sa Irán stane skutočnou jadrovou mocnosťou, vzrastie riziko, že sa hrozby Izraela o priamom vojenskom zásahu proti nemu stanú skutočnosťou. Ako zhŕňa teoretik svetových systémov Minqi Li, stiahnutie sa USA z Blízkeho východu bude mať vážne dosahy na svetové dodávky energií a na ekonomiku.
Čína a Rusko vycítili slabosť hegemóna
Oblasti nestability však pribúdajú po celom svete. Čína si robí chuť na ostrovný štát Taiwan a v Juhočínskom mori je aj v spore s Vietnamom o veľké ropné polia. India má záujem o pripojenie oblasti Kašmíru, ktorý nedávno zbavila autonómie, čo môže viesť k vážnemu ohrozeniu regionálnej stability. Dramatické oslabenie moci Spojených štátov takisto posmelilo Rusko k útoku na Ukrajinu. Prezident Putin dospel k záveru, že po týchto nedávnych debakloch USA je vhodný čas na protiútok.
Prebiehajúce a eskalujúce medzinárodné konflikty svedčia o úpadku hegemónie USA, ktoré prichádzajú o schopnosť zabezpečovať stabilitu systému. V minulosti viedol úpadok hegemonickej moci ku konfliktom veľkých mocností, k svetovým ekonomickým krízam, ľudovým nepokojom a povstaniam. Dnes sa svetová ekonomika rozpadá, resp. deglobalizuje sa do súperiacich sfér, informačný priestor je roztrieštený a Rusko s Čínou a ďalšími nefungujúcimi demokraciami podkopávajú dôveryhodnosť a opodstatnenosť americkej svetovej nadvlády.
Vlády krajín s imperialistickými ambíciami vycítili slabosť hegemóna a vnímajú ju ako príležitosť na rozšírenie svojho vplyvu. Domnievajú sa, že ak v tejto situácii začnú regionálne vojny, môžu zožať úspech a nastoliť nový status quo. Ak sa ich nepodarí zastaviť, bude to ďalším dôkazom úpadku doterajšej dominantnej moci.
Vlády krajín s imperialistickými ambíciami vycítili slabosť hegemóna a vnímajú ju ako príležitosť na rozšírenie svojho vplyvu. Domnievajú sa, že ak v tejto situácii začnú regionálne vojny, môžu zožať úspech a nastoliť nový status quo. Ak sa ich nepodarí zastaviť, bude to ďalším dôkazom úpadku doterajšej dominantnej moci. Otázka je, kto sa potom stane novým svetovým hegemónom schopným poskytovať systémové riešenia na systémové problémy, zaistí mier či spoločný postup pri znižovaní emisií skleníkových plynov.
Rusko má väčšiu rozlohu, ale polovičný počet obyvateľov ako Spojené štáty, ako aj slabú ekonomiku. Čína oproti nim má štvornásobný počet obyvateľov, no zásoby rôznych prírodných zdrojov a hospodársky výkon na obyvateľa sú len zlomkom zásob a výkonu USA. Klesajúca efektívnosť investícií ukazuje, že čínsky hospodársky výkon na obyvateľa dosiahne približne len polovicu úrovne USA. Z toho vyplýva, že vojenská sila Číny zostane aj v budúcnosť nižšia ako tá americká. Hegemónia USA teda pravdepodobne nebude nahradená hegemóniou inej mocnosti.
A čo EÚ?
Na tento vývoj môže najväčšmi doplatiť prosperita Európskej únie. Tá sa dosiaľ opierala o výrobu s vysokou technologickou náročnosťou (tzv. high-tech), závisiacu od dostupnosti lacných energií a stabilného geopolitického prostredia. Ruský imperialistický útok na Ukrajinu však podmienky prosperity EÚ podlomil. Ako uzatvára spomínaný teoretik svetových systémov, Rusko by v severnej a západnej časti eurázijského kontinentu mohlo predstavovať významnú silu. A to hlavne v krajinách popierajúcich vplyv Spojených štátov v oblasti. Chce k nim patriť aj Slovensko?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.