Jedným z ústavných práv občanov SR je právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu. Aj preto každý, kto pracuje, platí peňažné odvody do Sociálnej poisťovne. Vyzbierané peniaze sa vyplácajú ľuďom, ktorí sú na starobnom alebo invalidnom dôchodku. Čím viac je tých, ktorí sú na dôchodku, a menej tých, ktorí sú v produktívnom veku, tým väčší je rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
Existuje len niekoľko spôsobov, ako je možné tento problém vyriešiť. Prvým je zvýšenie množstva peňazí, ktoré zaplatia pracujúci pre tých, ktorí odišli na dôchodok. Druhým je to, že sa nezvýšia platby pracujúcich a znížia sa dôchodky. Tretím spôsob spočíva v tom, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku. Tým sa zvýši množstvo peňazí, ktoré dostanú dôchodcovia. Je to len vyriešenie finančných tokov v čase – čiže komplexná bilančná rovnica s niekoľkými premennými v čase. Túto bilanciu je možné matematicky modelovať, pričom rozdelenie zdrojov na primerané výdavky súvisí s množstvom vonkajších a vnútorných vplyvov a ich vzájomných interakcií vo vývoji nielen hospodárstva, ale aj životných štandardov občanov, kvality ich života.
Tento typ dôchodkového zabezpečenia sa v anglosaskom ekonomickom pojmosloví nazýva pay-as-you-go. Zjednodušene povedané: to čo prišlo, to aj odišlo.
Svetové finančné inštitúcie vymysleli model sporenia na dôchodok, aby ľudia mohli dostávať po odchode z práce nasporené a v čase zhodnotené peniaze. Peniaze sa počas šetrenia investujú do akcií alebo dlhopisov. O investovanie sa starajú súkromné alebo verejné firmy.
Aké budú zisky z akcií či z dlhopisov, sa nedá predpovedať ani pomocou krištáľovej gule. Preto tvrdenia, že súkromné dôchodkové úspory budú garantované, sú len marketingovým klamom.
Pripomeňme si, že štátom zabezpečovaný dôchodok sa nazýva prvý pilier a povinné sporenie na dôchodok druhý pilier. Okrem toho existuje aj dobrovoľné sporenie označované ako tretí pilier. Pri porovnaní týchto dvoch modelov sa človek môže rozhodnúť medzi dvomi verziami. Môže si vybrať len dôchodok vďaka štátnemu kvázi poisteniu, alebo v kombinácii so sporením.
Pri zavádzaní systému súkromného sporenia na dôchodok vznikla ilúzia švajčiarskeho dôchodku. Na Slovensku sa objavila analýza z pera niekdajšieho vysokého predstaviteľa Národnej banky Slovenska. Tvrdil, že finančné nástroje v súkromnom sporení budú ročne prinášať zisk 10 %. Realita zmietla túto nekvalifikovanú prognózu. Úroky klesali. Radikálne poklesol výkon svetovej ekonomiky. Bol to dôsledok riešenia finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008.
Treba pripomenúť, že ak si ľudia začínajú šetriť na dôchodky, ich peniaze chýbajú v systéme platenia dôchodkov „čo prišlo, to odišlo“. Autori jednej z prvých analýz dosahov zavedenia šetrenia tvrdili, že mínus bude len 1 % percento verejných financií. Len čo sa stalo? Bolo to až 6 až 7 %. To vzniklo preto, lebo do štátneho dôchodkového zabezpečenia typu „to, čo príde, to odíde“, sa mohlo dať 10 % zo mzdy a do súkromného sporenia tiež 10 %. Ak by tento pomer zostal, spôsobovalo by to veľkú dieru vo verejných financiách a čoraz väčšie dlhy. Preto sa podiel sumy prevádzanej na účty súkromných úspor znižoval. Hovoriť o politických motívoch je úplný nezmysel. Ak by sme hľadali len politiku, tak by sme už dávno mali krachonomiku.
Ďalší problém sporenia na dôchodok spočíva v tom, ako efektívne sa peniaze investujú. V princípe buď do akcií, alebo do dlhopisov. Nikto a nikdy nevie presne predpokladať ich výnos. Dlhopisy sú závislé od úrokov. Úroky závisia od toho, v akom štádiu je ekonomický cyklus. Má fázy rastu alebo poklesu.
Práve od toho závisia úroky. Raz sú hore, raz dole. Od ekonomického cyklu závisia aj zisky firiem, do ktorých sa investujú dôchodkové úspory. Vplyv na hospodárske cykly zatiaľ nedokážeme predpovedať. Aké budú zisky z akcií či z dlhopisov sa nedá predpovedať ani pomocou krištáľovej gule. Preto tvrdenia, že súkromné dôchodkové úspory budú garantované, sú len marketingovým klamom. Vývoj ekonomiky je neurčitý.
A prichádzame k poslednému bodu súkromných dôchodkových úspor. Človek si našetrí. Potom by mu mal niekto usporené a zhodnotené peniaze vyplácať. Mal by dostávať rentu. Keď sa zavádzal systém súkromných dôchodkových úspor, nebolo jasne učené, ako bude vyzerať mechanizmus vyplácania renty. To znamená, že nebolo jasné, kto a ako bude spravovať peniaze našetrené človekom, čo si ich nasporil. Ani dnes poriadne nie je.
Odpoveď na tieto a aj iné s tým spojené otázky prináša poistná matematika a matematika úmrtnostných tabuliek spracovanou pravdepodobnostným vývojom kľúčových vplyvov. Poistná matematika je osobitná metóda štatistiky a počtu pravdepodobnosti, slúžiaca na výpočet poistných sadzieb, platieb, úmrtnostných tabuliek a rezerv poistného. Najkvalitnejšiu matematiku pre súkromné dôchodkové úspory vytvorilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR v rokoch 1998 až 2002. Matematické modely výpočtov spracované spolu s univerzitnými pracoviskami v SR boli verifikované vo Švajčiarsku, v Kanade a vo Švédsku. Podľa nich v horizonte do roku 2030 až 2035 by mal byť optimálny maximálny podiel vkladov na súkromné dôchodkové sporenie úspor 3 až 4 % vyplatených miezd. Nevytváral by riziká ani pre zamestnanca, ba ani pre štátny a verejný rozpočet, ale vytváral by podmienky aj pre zabezpečenie primeraných starobných a invalidných dôchodkov súčasných dôchodcov.
Netreba hľadať politiku tam, kde je exaktná matematika.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.