Brusel bol údajne vinný za polovicu všetkého zlého, čo sa u nás dialo, a Šefčovič bol jeho reprezentantom. Dokonca bol podpredsedom Európskej komisie (EK)! Za takýchto okolností, napriek svojím nesporným prednostiam, nemohol v súťaži o prezidentský úrad uspieť.
„Spiatočnícky“ neúspešný kandidát?
Maroš Šefčovič mal na starosti energetickú úniu, no mal úzke vzťahy s komisárom pre energie a klimatickú zmenu M. A. Canetem. Zelená dohoda ešte oficiálne nebola na svete (Európsky parlament ju odhlasoval až o rok neskôr), ale obaja boli advokátmi zelených energií. Šefčovič presadzoval aj lokálnu energetiku (vtedy pod hovorovým názvom prosumer, zloženého z dvoch slov: production a consumer, t. j. produkcia a spotreba energií na mieste). Dotknutý biznis, ktorý mohol prísť o časť zisku, sa, samozrejme, bránil a dodajme, že úspešne.
Atmosféra bola proti zelenej energii, resp. energii z obnoviteľných zdrojov (OZE) nepriateľská: v zložke ceny elektrickej energie pod skratkou TSS musel na ňu prispievať každý z nás. Z produkcie energie z OZE, naopak, profitovala úzka podnikateľská skupina údajne previazaná na vládnucu stranu. Ako mohol kandidát na prezidenta za takýchto okolností presadzovať OZE?
Neprešlo ani jedno volebné obdobie prezidenta, a o produkciu energie z OZE (dotovanú zo štátnych a z európskych zdrojov) začal súťažiť každý, kto mal a má na to aké-také predpoklady.
V TSS bola zahrnutá aj podpora produkcie hnedého uhlia v Hornonitrianskych baniach Prievidza (HBP), ktoré spaľovali Elektrárne Nováky (ENO). Dotácie pre HBP predstavovali ročne značný výdavok, v roku 2018 viac ako sto miliónov eur. Isté je, že okrem údajných dobrých väzieb na vládnu moc v tom čase HBP a ENO boli najdôležitejším zamestnávateľom na hornej Nitre.
Keď predseda vlády Robert Fico na Deň baníkov v roku 2016 sfáral do bane Nováky, ubezpečoval, že je vo všeobecnom hospodárskom záujme pokračovať v ťažbe až do roku 2030 a že horná Nitra nemá inú alternatívu ako baníctvo. Aktivisti z Greenpeace nielenže oponovali, no tvrdili, že práve uhoľná energia spôsobuje stovky predčasných úmrtí. Pripomeňme, že o dva roky neskôr 12 aktivistov Greenpeace vyliezlo na ťažobnú vežu HBP v snahe vyvesiť na ňu transparent s nápisom „Skončite dobu uhoľnú“. Zmobilizovalo to nielen banícku záchranársku službu, ale aj políciu a Okresný súd v Prievidzi promptne rozhodol uvaliť na nich vyšetrovaciu väzbu. Nad verdiktom krútil hlavou už nový predseda vlády P. Pellegrini, ale až po zásahu generálneho prokurátora J. Čižnára mohli aktivisti vyjsť z väzenia na slobodu.
Medzitým sa transformácia hornej Nitry – v EK ju mal na starosti Šefčovič – ktorá je zložitým a sociálne náročným procesom, naštartovala a z európskeho Fondu na spravodlivú transformáciu sa má použiť 225 miliónov eur na jej uľahčenie.
Straší nás minulosť
V júni 2020 Európsky parlament schválil pravidlá tzv. zelenej taxonómie. Výsledkom kontroverzných vyjednávaní bolo zaradenie plynu a jadrovej energetiky medzi udržateľné zdroje energie. Za určitých podmienok.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a po prijatí sankcií ruský plyn v EÚ postupne nahradil skvapalnený plyn (LNG) dovážaný prednostne z USA. Jeho ťažba a dovoz do EÚ sú neekologické, nehovoriac o cene. Pravda, najväčšie plynárenské a naftárske spoločnosti ako Shell, BP, Chevron, ExxonMobil a TotalEnergies od začiatku ruskej agresie zarobili 281 mld. USD. Akoby im minister životného prostredia Tomáš Taraba išiel v ústrety: odsúhlasil postavenie terminálu na LNG v Bratislave. Ako povedal, bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí.
Analýza Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy uvádza nárast spotreby elektrickej energie do roku 2040 o 40 až 83 % a podľa nej nie je možné ho pokryť elektrinou vyrábanou z fotovoltických panelov alebo z vetra.
Na porovnanie: vraj som kritizovala vstup SR do eurozóny. Nie, ale to, ako povrchne vtedajšia vláda spolu s NBS dôsledky nášho pristúpenia k euru posudzovali. Britský minister financií Gordon Brown potreboval 1 000-stranovú analýzu, aby na jej základe navrhol odklad rozhodnutia o vstupe Británie do eurozóny. Nám na súhlas postačil 17-stránkový materiál vlády SR a NBS nazvaný Stratégia prijatia eura v SR.
Po rokovaní vlády 28. 2. 2024 sa predseda vlády vyjadril, že podporuje výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach s výkonom viac ako 1 000 megawattov (MW).
Analýza Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy uvádza nárast spotreby elektrickej energie do roku 2040 o 40 až 83 % a podľa nej nie je možné ho pokryť elektrinou vyrábanou z fotovoltických panelov alebo z vetra. Najvýhodnejší, tvrdí premiér, by bol veľký jadrový blok, a nie malé modulárne reaktory. O tom, že SR nespĺňa podmienku doplnkového aktu EÚ o úložiskách jadrového odpadu do roku 2050, že SR zaostáva v produkcii energií z OZE (v roku 2022 iba 23 %), že chýbajú zdroje na financovanie i malých investícií, a nie veľkej jadrovej elektrárne a pod., sa premiér nezmienil. Otázkou je, či sa o tom zmieňuje citovaná analýza.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.