Popri relatívne nízkej celkovej miere nezamestnanosti u nás táto skupina tvorí stabilne viac ako 50 percent nezamestnaných. Možno ju pokladať za závažný problém a výzvu pre špecifické nástroje politiky zamestnanosti.
Ide totiž spravidla o veľmi nízko kvalifikovaných ľudí či dokonca ľudí bez kvalifikácie, čo znižuje ich možnosti uplatniť sa na trhu práce, ale najmä dĺžka pôsobenia situácie nezamestnanosti (minimálne jeden rok, ale často aj viac rokov) vyraďuje svet práce z ich spôsobu života a stávajú sa tak ťažko zamestnateľnými. Na zapojenie do pracovných aktivít spravidla potrebujú podpornú pracovnú asistenciu, vďaka ktorej si vytvoria pracovné návyky a súčasne môžu získať aspoň zapracovanie pre výkon práce.
Ministerstvo prezentovalo ako jeden z nástrojov pre túto skupinu nezamestnaných posilnenie kapacity pre aktivačné práce. Tento nástroj však pôsobí skôr ako podmienka pre poskytovanie príspevku k dávke v hmotnej núdzi, ale veľmi málo pomáha pri vymanení sa zo situácie dlhodobej nezamestnanosti.
Efektívnejším nástrojom ako aktivačné práce je ponuka pracovných aktivít, ktoré sú dlhodobejšie a ponúkajú príležitosť na získanie a rozvinutie pracovných zručností, využiteľných aj pre nižšie kvalifikované práce na otvorenom trhu práce. Takýmto nástrojom sú sociálne podniky pracovnej integrácie.
Efektívnejším nástrojom je ponuka pracovných aktivít, ktoré sú dlhodobejšie a ponúkajú príležitosť na získanie a rozvinutie pracovných zručností, využiteľných aj pre nižšie kvalifikované práce na otvorenom trhu práce (kde práve nižšie kvalifikovaná manuálna práca často veľmi chýba).
Takýmto nástrojom sú sociálne podniky pracovnej integrácie, ktoré na lokálnej úrovni, v miestnych podmienkach, pre potreby obce a lokálneho spoločenstva, môžu ponúkať produkciu tovarov a služieb, ktoré pomôžu obci skvalitňovať životné podmienky ľudí a súčasne zamestnať dlhodobo nezamestnaných. Tento nástroj umožňuje aj poskytnúť podpornú pracovnú asistenciu, ktorá je pre udržateľnosť pracovnej aktivity dlhodobo nezamestnaných spravidla potrebná.
Ak by sa zároveň takéto zapracovanie spojilo s avizovanými kurzami pre nezamestnaných, vďaka ktorým by získali aspoň na takejto úrovni určité kvalifikačné oprávnenia, vytváralo by to stabilnejšiu platformu pre ich pracovné uplatnenie. Predpokladom by však mala byť prepojenosť takýchto kurzov na jednej strane na potenciál nezamestnaných a na druhej strane na potreby zamestnávateľov na lokálnej úrovni (či už v rámci sociálnych podnikov, alebo širšieho trhu práce).
Možnosti zakladania integračných podnikov máme v zákone o sociálnej ekonomike už od roku 2018 a nádejou pre ich posilnené využívanie by mohla byť skutočnosť, že viacerí predstavitelia súčasnej politickej garnitúry v sociálnej oblasti boli jej presadzovateľmi.
Vhodná by bola zároveň určitá revitalizácia nástrojov sociálnej ekonomiky. Tá by však vyžadovala komplexnejšie posúdenie skúseností z pôsobenia doterajších sociálnych podnikov (najmä obecných) a vyhodnotenie predpokladov a limitov ich fungovania v praxi, najmä zhodnotenia potreby nových podporných nástrojov (osobitne finančných) pre ich udržateľnosť (tá sa ukazuje ako slabé miesto sociálnych, najmä obecných podnikov). Zahraničné skúsenosti ukazujú, že systematická podpora takýchto stratégií môže prinášať práve pre oblasť riešenia dlhodobej nezamestnanosti inšpiratívne výsledky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.