Tí, ktorí pranostiku vysvetľovali doslovne, si pod starcom zase predstavovali skutočného starého človeka a boli presvedčení o tom, že práve v tomto mesiaci zomieralo najviac starých ľudí. Studená zima a nedostatok slnečného svitu dokázali starý, vetchý a chorý organizmus definitívne zlomiť. Štatistiky však dokazujú, že najviac starých ľudí dnes zomiera v lete. Je to najmä v dôsledku intenzívnych a dlhotrvajúcich horúčav, ktorým podliehajú najmä chorí a starí ľudia.
Ľudová pranostika teda už v pôvodnom zmysle slova stratila platnosť, no nadobudla novú, ktorá súvisí s aktuálnou klímou. Ak si totiž pod „starcom“ predstavíme starú klímu, tá už naozaj tento rok odišla do minulosti. Po rekordne teplom februári nasledoval rekordne teplý marec, no nemali by sme zabudnúť, že rekordne teplá bola nielen celá zima, ale aj vlaňajšia jeseň.
Okrem toho marec bol najteplejším marcom nielen u nás, ale aj globálne. Ešte alarmujúcejším faktom je, že bol zároveň desiatym globálne najteplejším mesiacom v rade za sebou. Globálna priemerná teplota za posledných dvanásť mesiacov (apríl 2023 – marec 2024) má v porovnaní s predindustriálnym obdobím doposiaľ najvyššiu zaznamenanú kladnú teplotnú odchýlku, ktorá už prekročila magickú hranicu +1,5 °C. Prelom marca a apríla už nepripomínal prvú polovicu jari, ale skôr vrcholiace leto. Priemerné denné teploty dosahovali v nížinách 20 až 21 °C, čo sú hodnoty, ktoré zodpovedajú dlhodobému priemeru v júli a auguste. Na západ od nás sa už vyskytli aj prvé tropické dni, keď maximálne teplota prekročila hranicu 30 °C.
Globálna priemerná teplota za posledných dvanásť mesiacov (apríl 2023 – marec 2024) má v porovnaní s predindustriálnym obdobím doposiaľ najvyššiu zaznamenanú kladnú teplotnú odchýlku, ktorá už prekročila magickú hranicu +1,5 °C.
Dňa 7. apríla namerali v Českých Budějoviciach 30,9 °C, čo bol zároveň aj národný aprílový rekord. Výskyt tropického dňa v takom skorom ročnom období bol naozaj výnimočný. V Nemecku bola v tento deň dokonca zaznamenaná aj tropická noc, keď napríklad v Quedlinburgu pri Magdeburgu neklesla minimálna teplota pod 20 °C.
Vysoké teploty zároveň zvyšujú aj výpar vody z pôdy. V marci spadlo na viacerých miestach len málo vlahy a v stredných horských polohách zmizla snehová pokrývka už na začiatku februára. V dôsledku takéhoto vývoja sa začína na západe Slovenska prejavovať sucho. Sucho sa však aj v dôsledku klimatického fenoménu El Niňo prejavuje aj v Afrike a Južnej Amerike, čo ovplyvnilo pestovateľov kávy, a najmä kakaa, ktorého ceny dosiahli na burze rekordné hodnoty.
Súčasné teplotné extrémy dávajú niektorí do súvislosti práve s El Niňom. Viacero vedcov sa však domnieva, že po jeho odznení sa globálne teploty znižovať nebudú. Teplo sa totiž akumuluje v oceánoch, a navyše koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére ustavične rastie. Globálny rast teploty teda bude pokračovať aj naďalej a ešte sa môže aj zrýchliť. Významnejšiu úlohu začnú zohrávať tzv. klimatické spätné väzby. Ak aj v lete sa budú vyskytovať rekordné teploty, ďalší vývoj klímy sa stane nepredvídateľný. Totiž predpovede na rok 2023 klimatológom nevyšli, rok bol oveľa teplejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Čo sa s klímou udeje najbližšie roky, nik netuší.
Stará klíma, ktorú si pamätajú skôr narodení, v marci symbolicky odišla do minulosti. Nie všetko nové však musí byť automaticky aj lepšie. Ak to bude pokračovať týmto tempom, za starcom sa nemusí pobrať len klíma…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.