Teraz nás rozdelili politici – na také dve divoké polovice, medzi ktorými neprekĺzne ani myš, nieto ešte dobré slovo. A tak som pred tým všetkým dosť unavený ušiel. Prvý klik na cestovateľskom webe a objavil sa Bahrajn. Malý ostrov s rozlohou Prahy. Niečo nové, exotické – bohatý štát v Perzskom zálive, ktorému vládne kráľ a úsmev. Nie ten nacvičený „americký“, ale taký obyčajný, od ucha k uchu s pravými bielymi zubami. Taký patrí tým, ktorí majú v očiach slnko, v bruchu rybu a vo vrecku perlu. Sú šťastní, lebo aj v najhorších životných situáciách si môžu sadnúť pod palmu na bielej pieskovej pláži a vedia, že o nich bude postarané.
Takých miest je možno na svete viac, ale Bahrajn ešte nepodľahol komercii Spojených arabských emirátov a masovému turizmu Egypta. Možno je to aj v akejsi jeho rovnováhe medzi uzavretosťou Saudskej Arábie a bonvivánstvom Dubaja. Je na tom najlepšom pomedzí medzi Európou a Áziou v promovaní dovolenkových hodnôt, lebo skombinoval anglickú slušnosť s arabskou pohostinnosťou. Kedysi perly a koloniálni Briti, dnes nezávislosť a sunnitská konštitučná monarchia.
V kútiku duše si stále myslím, či nám Slovákom nie je predsa len geneticky trochu bližšia tá c. k. monarchia našich predkov. Viac by sme poslúchali, viac rečí vedeli a menej sa vadili. Ale to mám asi úpal, alebo nie?
A najmä ropa, lebo vďaka jej finančnej sile sa Manáma (hlavné mesto), Sitra, Muharraq, Riffa a ďalšie oblasti otvárajú cestovnému ruchu s visačkou kvality. Moderné veľké letisko, diaľnice, promenády s palmami, obchodné centrá, známe fast foody a ani jeden papierik či plastová fľaša na chodníku. Akoby to ani nebol arabský svet a región Stredného východu.
Je tu božský pokoj, čisté more, luxusné hotely, vysoký hygienický štandard, a najmä sa vás nikto nepýta, koho ste volili. Voľba je jasná, kráľ je totiž len jeden a kráľovstvo sa dedí. Keby nebolo blahobytu a silného sunnitského suseda Saudskej Arábie, tak by aj tu pred rokmi naplno rozkvitla Arabská jar organizovaná šiitskou väčšinou obyvateľstva. Monarchia to zvládla (nepokoje trvali do roku 2014). Už od zmeny ústavy v roku 2002 je monarchia konštitučná a musela akceptovať aj poslaneckú snemovňu. No kráľovskú rodinu Chalífovcov príliš nepotešilo, že väčšinu v nej vytvorili islamisti napojení na Irán. Chalífovci postupne zrušili miestnu tajnú službu a prepustili politických väzňov – odporcov režimu. A pustili do krajiny turistov.
My Európania často vnímame všetky arabské krajiny rovnako, hoci rozdiely medzi nimi sú veľké. A niekedy sa dotýkajú i turizmu vo forme prísnejších etických pravidiel či voľnejšieho ponímania zásad islamu. A tak si kladiem otázku, dokedy ropa, plyn či turistický biznis dokážu krotiť tieto spodné prúdy islamu? Svet má však aj iné problémy a iné bolestné vojny, ktoré sa o nás obtierajú tesnejšie a asi im aj viac rozumieme. Aj preto niekedy hľadáme dovolenkový únik v exotike, v zdanlivom pokoji šumiacich paliem v kráľovstvách pozemských.
Lenže svet sa tak zglobalizoval, že už sa všetkých dotýka všetko, a ak si chceme udržať svoj malý súkromný mier, musíme tiež niečo pre to urobiť. Môžeme to onedlho skúsiť napríklad pri voľbách do europarlamentu a posunúť tam tých, ktorým aspoň trochu dôverujeme. Sofiina voľba to nebude, no možno nám prinesú aspoň prísľub optimizmu a istoty – ako v tom kráľovskom Bahrajne.
Napriek tomu si v kútiku duše stále myslím, či nám Slovákom nie je predsa len geneticky trochu bližšia tá c. k. monarchia našich predkov. Viac by sme poslúchali, viac rečí vedeli a menej sa vadili. Ale to mám asi úpal, alebo nie? Odpoveď možno nájdete sami v sebe. Alebo na dovolenke v Bahrajne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.