Tie sú čoraz zložitejšie a podobajú sa niekedy stávkovým kanceláriám. Bežný klient našich peňažných ústavov často ani netuší, aký je rozdiel medzi sporiteľom a investorom: investícia so sebou prináša aj riziká, že o časť peňazí majiteľ úspor príde. Mnoho ľudí vôbec nechápe podstatu hypotekárnych záložných listov, ktoré slúžia na získavanie väčšiny zdrojov na poskytovanie hypotekárnych úverov.
Majitelia takýchto cenných papierov však z takýchto investícií veľa radosti nemajú, najmä ak si za takto uložené peniaze dohodli pohyblivý úrok nadviazaný na úrokové sadzby platné v eurozóne. Tie boli v uplynulých mesiacoch nielen predmetom podvodných špekulácií zameraných na ich znižovanie pod bežnú trhovú úroveň. Výnosy mnohých bankových produktov sú závislé od vývoja akciových indexov, cien vybraných komodít alebo mien, ktoré sú úročené viac ako vklady v eurách. Odhadnúť budúci pohyb kurzov je ťažké a málo predvídateľné.
Horšia je situácia ľudí, ktorí sa nechajú nachytať na marketingové lákadlá v podobe kombinácie hypotéky so životným poistením. Sporivá časť poistky totiž obyčajne nedokáže vytvárať výnosy vyššie, ako predstavujú nákladové úroky z čerpanej hypotéky. Nízka finančná gramotnosť Slovákov tak pomáha bankám a finančným sprostredkovateľom. Hoci takéto produkty sú pre svoju nevýhodnú konštrukciu v Rakúsku zakázané, jedna z našich bánk ovládaná rakúskou matkou takéto nevhodné perpetuum mobile Slovákom stále ponúka!
Čarovnú vetičku „Doterajšie výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov“ si pre svoje alibi nechávajú od klienta vo vyhlásení podpísať prakticky všetky banky a poisťovne. Paradoxne však poukazovaním na doterajšie výnosy, oproti klasickým bankovým vkladom vo svojich reklamách, klientov často lákajú.
Rovnako ako používanie osvedčených argumentov o priemerovaní nákupných cien pri pravidelnom investovaní sa snažia aj v podmienkach krízy získať klientov, ktorí namiesto istoty pomerne nízkych úrokov z termínovaných vkladov dajú prednosť ilúzii, že profesionálni správcovia osobných úspor dokážu peniaze dlhodobo spravovať lepšie ako oni sami. Ako však môžeme dôverovať našim správcom fondov, keď si v novinách z tohtoročného leta prečítame správu o strate dvoch miliard dolárov v priebehu niekoľkých týždňov v banke JP Morgan s vyše storočnou históriou?
Bankári dnes svorne tvrdia, že skúsený investor musí aj riskovať. Najvyšší manažér rakúskej veľkobanky Raiffeisen Herbert Stepic však vyhlásil, že má najradšej peniaze na vkladnej knižke! Podľa jeho slov práve tradičné konzervatívne investície v podobe termínovaných depozít na vkladnej knižke zažívajú renesanciu, aj keď úroky z nich sú po zdanení nižšie ako inflácia…
Mnohé produkty kolektívneho investovania v minulosti masívne zainvestovali do nákupu štátnych dlhopisov po uši zadlžených štátov a pri využití legislatívnych barličiek tieto portfóliá doteraz nemuseli výraznejšie preceniť. Investovať svoje peniaze do nafúknutého podielového fondu preto veľkú nádej na dobré zhodnotenie nedáva.
Bankoví pracovníci však majú svoju pohyblivú zložku mzdy nadviazanú na objem sprostredkovaných obchodov. Objektivita nimi poskytovaných informácií je preto logicky filtrovaná objektívom vlastného finančného benefitu, a nie očakávaným zhodnotením úspor bežného sporiteľa či skôr investora.