Sloboda slova a prejavu nepredstavuje len jeden z pilierov otvorenej demokratickej spoločnosti, ale je aj jednou z podmienok jej pokroku a rozvoja. Patrí medzi základné hodnoty švédskej spoločnosti, spolu so spravodlivosťou, s rovnosťou a so solidaritou. Akákoľvek vláda si to veľmi dobre uvedomuje a robí všetko pre to, aby ústavné slobody a práva boli ľuďom jasné (rozumeli im) a dostupné (užívali ich bez obmedzení).
Kde pramení tento silný vzťah jednotlivca a spoločnosti k slobode slova? Švédsku ústavu tvoria štyri fundamentálne zákony a dva z nich sa týkajú slobody slova – zákon o slobode vyjadrovania a zákon o slobode tlače. Zákon o slobode tlače bol prijatý už v roku 1766 ako prvý svojho druhu na svete a napriek niektorým nevyhnutným revíziám jeho základné ustanovenia – právo vydávať a šíriť knihy, noviny a iné tlačené názory bez cenzúry – platia dodnes! UNESCO zákon nedávno zaradilo do programu Pamäte sveta, ktorý uchováva dokumentárne dedičstvo ľudstva.
Sloboda slova je spojená s mnohými ďalšími právami a slobodami (najčastejšie s už spomínanou slobodou tlače, právom na informácie, so slobodou združovania sa) a pri jej užívaní dochádza prirodzene ku kolízii s inými slobodami. Preto odnepamäti vyvoláva diskusie, kde sú jej hranice v zmysle všeobecne uznaného rámca – „sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého“, ako zodpovedne „vykonávať“ túto slobodu (a dôraz kladiem na v diskusiách tak často opomínanú „zodpovednosť“), kedy je nevyhnutné slobodu prejavu zákonne obmedziť (bezpečnosť štátu, zachovanie verejného poriadku, ochrana práv a slobôd iných) a čo je už neprípustná cenzúra.
Ale späť do Švédska… Diskusie o slobode slova tu nebývajú časté (vyše 250 rokov ústavnej garancie tvorí silný základ), hoci on-line priestor prináša nové nebezpečenstvá, napr. nekontrolovateľné šírenie nenávistných prejavov. Novú vlnu záujmu o ochranu slobody slova však vzbudil nedávny prípad pálenia Koránu v Štokholme.
Reťazec udalostí spustilo povolenie polície krajne pravicovému aktivistovi Paludanovi uskutočniť v januári demonštráciu spojenú s pálením Koránu (nešlo o jeho prvý poburujúci čin, už v roku 2022 vo Švédsku spôsobil veľké demonštrácie spojené s násilím a so 400 zranenými). Povolenie polícia vydala v zmysle práva na slobodu slova a zhromaždenia. Akt, ktorý Paludan nazval „potvrdením slobody prejavu“, vyvolal veľké pobúrenie najmä v moslimských krajinách (ale aj v domácej moslimskej komunite), po ktorom nasledovali aj teroristické hrozby proti Švédsku. Keď o niekoľko dní iná osoba požiadala o súhlas so zhromaždením spojeným opäť s pálením Koránu, polícia demonštráciu už zakázala s odôvodnením, že by pri nej nevedela zaručiť verejný poriadok a bezpečnosť.
Jej organizátori sa odvolali na Správnom súde, ktorý v apríli rozhodol, že zamietnutie povolenia na zhromaždenie spojené s pálením Koránu bolo nesprávne. Polícia sa obrátila na Odvolací súd, ktorý však 12. júna potvrdil rozhodnutie Správneho súdu, že polícia nemala právo odmietnuť povolenie na zhromaždenie.
Odvolací súd vychádzal zo zákonných možnosti polície zamietnuť zhromaždenie len v „nevyhnutnom prípade vzhľadom na verejný poriadok a bezpečnosť samotného zhromaždenia“, nie keď dôsledky takéhoto zhromaždenia (spojeného s pálením Koránu) vyvolávajú bezpečnostnú hrozbu voči Švédsku. Toto rozhodnutie ešte možno napadnúť na Najvyššom správnom súde.
Kde sú hranice slobody slova? Sloboda slova a prejavu sa priznáva rovnakou mierou každému a znamená právo hovoriť aj to, čo sa inému nepáči. Dokonca aj urážať (a klamať). Slobodu slova ponúka občanovi iba demokracia, neznamená to však, že slobodu slova využívajú len demokrati.
Spor otvoril diskusiu o legislatíve o trestných činoch páchaných z nenávisti a o spôsobe jej používania. Prokuratúra vychádza z toho, že spálenie Koránu nie je podnecovaním voči skupine ľudí v zmysle zákona (Švédsko zakazuje prejavy nenávisti, ktoré definuje ako verejné vyhlásenia vyjadrujúce neúctu voči etnickej skupine alebo podobnej skupine z dôvodu jej rasy, farby pleti, národného alebo etnického pôvodu, viery alebo sexuálnej orientácie.)
Spor medzi slobodou slova a pálením Koránu alebo vo všeobecnosti, či môže byť povolené na verejnosti páliť sväté písma či inak znesväcovať náboženské symboly, má, samozrejme, širšiu ako len právnu dimenziu. A netýka sa iba Švédska. Takmer polovica krajín sveta má zákon proti rúhaniu sa. Švédsko, ale podobne aj Dánsko a Nórsko, takýto zákon zrušili pred viacerými rokmi a celkovo je v Európe skôr tendencia ich rušiť, ako zavádzať.
Kde sú hranice slobody slova? Sloboda slova a prejavu sa priznáva rovnakou mierou každému a znamená právo hovoriť aj to, čo sa inému nepáči. Dokonca aj urážať (a klamať). Slobodu slova ponúka občanovi iba demokracia, neznamená to však, že slobodu slova využívajú len demokrati…
