Nízka zamestnanosť je výsledkom demografických zmien. Štatistiky sú jasné a neúprosné. Absurdne malý počet mladých, vzdelaných ľudí má záujem o zamestnanie v krajinách tzv. mladých členov EÚ a systém vybudovaný na generačnej solidárnosti bojuje s paradoxom, že v únii napokon nebude mať kto pracovať. Slovensku v tomto smere určite nepomáha skutočnosť, že v EÚ vedie tabuľku v počtoch mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia (a len menšia časť z nich pri prekročení hranice pomýšľa na návrat).
Dnes na jedného dôchodcu pripadá 2,6 zamestnanca. Pokiaľ negatívny trend bude pokračovať týmto tempom, v roku 2050 bude na jedného dôchodcu pripadať len 1,6 zamestnanca. Zároveň to znamená, že platy Európanov by mali narásť o 62 percent, aby sme dospeli (v priemere) k udržateľnosti dôchodkového systému. Reforma? Európania, analyzujme, riešme!
Nepochybne, dlhodobo existujúce rozdiely medzi životnou úrovňou Európanov by nás nemali nikdy priviesť k záveru o občanoch tej alebo onej kategórie… V niektorých členských štátoch sa však v dôsledku minimálneho rozdielu medzi príspevkom v nezamestnanosti a minimálnou mzdou mladým pracovať neoplatí.
Problémom nie sú len vysokokvalifikovaní (a nízkomotivovaní) mladí ľudia. V tieni iných udalostí v strednej Európe sa v situácii, keď na niektoré profesie už nie je možné nájsť domácich záujemcov, k prílevu hosťujúcich pracovníkov z Ázie aj Afriky sa otvorilo aj Maďarsko, inak známe svojou prísnou politikou voči migrantom.
A ako situáciu s nedostatkom sezónnych pracovníkov v cestovnom ruchu rieši náš – po tohtoročnom vstupe do Schengenu by sa dalo napísať – „ešte južnejší sused“? Chorvátsko, kde príjmy z turizmu predstavujú jeden z najvýznamnejších podielov tvorby hrubého domáceho produktu v Európe, má záujem riešiť problém komplexne na bruselskej pôde. Najmä s tými, pre ktorých sú dopady demografickej krízy najpálčivejšie, teda aj so Slovenskom.
Legálnou migráciou sa dá „odlev mozgov“ nahradiť „cirkuláciou mozgov“, a to všetko v rámci migrácie: vnútri EÚ – medzi mestom a dedinou; medzi Východom a Západom, ale aj legálnou a riadenou migráciou z tretích krajín.
Po dekáde členstva Chorvátska v „európskom dome“ Záhreb vyjadruje ambíciu dosiahnuť zriadenie špecializovaného európskeho úradu pre demografiu. Zároveň však už niekoľko rokov k príchodu motivuje pracovníkov tak z Balkánu, ako aj z exotických krajín, ako sú Filipíny, Nepál či India, okrem iného zjednodušením spôsobu vydávania pracovných povolení. Tabuľku najžiadanejších profesií v národnom hospodárstve vedie čašník nasledovaný predavačom a kuchárom…
Slovensko rezervnou armádou pracujúcich, ktorí by mohli obsadiť pracovné miesta nevyžadujúce vysokú kvalifikáciu, disponuje. Vyše tridsať rokov od politickej zmeny nám však situácia rómskej komunity vystavuje neľútostné zrkadlo.
Nehovorme však len o členských štátoch, hovorme aj o regiónoch v rámci EÚ. Pokiaľ sme v minulosti konštatovali rozdiely medzi Východom a Západom, visí dnes skôr otáznik nad odlišnosťami medzi mestom a dedinou. Celá Európa starne…
Pomôže nám tzv. demografický toolbox? Tendencie vývoja v EÚ naznačujú, že legálnou migráciou sa dá „odlev mozgov“ nahradiť „cirkuláciou mozgov“, a to všetko v rámci migrácie: vnútri EÚ – medzi mestom a dedinou; medzi Východom a Západom, ale aj legálnou a riadenou migráciou z tretích krajín.
