Nikdy by som sa neodvážil otvoriť kapotu auta a bez dozerania profesionálneho a ostrieľaného mechanika rozobrať motor. Neodvážil by som sa ani bez dôkladnej prípravy vzlietnuť s helikoptérou, bez skúseností a rád pozvárať dva plechy či naprogramovať domáci alarm alebo samostatne a bez strachu z následkov vybetónovať základy domu. Nevedel by som sa bez hanby ani len postaviť do bránky a odchytať profesionálny prvoligový futbalový či hokejový zápas. Všetky tieto povolania však rád sledujem, vážim si ich a obdivujem každého, kto sa v nich vyzná a vie ich s oddaním a láskou vykonávať.
Doménou mňa a mojich kolegýň a kolegov je diplomacia, ovládame jazyky, máme na to školy, prax, roky skúsenosti… Nerobíme to len pre peniaze, robíme to preto, lebo sme oddaní našej krajine a jej občanom. Ovládame diplomaciu, to špecifické povolanie, či lepšie povedané remeslo s konzervatívnymi pravidlami, postavené na rešpektovaní medzinárodného práva, popretkávané empatiou, prvkami psychológie, jazykovými znalosťami, poznatkami z regiónu či histórie. A verte mi, že naša práca nás baví.
Manažujeme diplomaciu, ktorá má za cieľ presadzovanie štátnych politických a ekonomických záujmov tak, aby sme nedourážali záujmy našich partnerov a aby sme ich presvedčili o vzájomnej výhodnosti našich cieľov. Náš biznis je diplomacia ako základný pilier pomoci našim občanom v zahraničí pri rešpektovaní zákonov krajiny, kde sme vyslaní, a náš chlebíček je diplomacia ako základný inštrument pre propagovanie našich tradícií, kultúry, prírodných krás alebo aj športu v krajinách, kde pôsobíme, a to v mimoriadne silnej konkurencii ďalších štátov.
Rovnako ako skúsený lekár s dlhoročnou praxou niekedy s úsmevom a niekedy s údivom registruje názory domácich liečiteľov a čitateľov internetových „všehodruhu" odpovedí, aj my vnímame hlasy „vzdelancov", absolventov vysokej školy života, ktorí vždy a najlepšie vedia, ako to v zahraničnej politike beží. Tých „expertov", ktorí sú doma v odpovediach na otázky ako funguje EÚ, hoci nevedia povedať, v koľkých krajinách sa platí eurom. Tých „znalcov", ktorí „dôkladne" ovládajú procesy v NATO, aj keď nemusia ani vedieť, koľko má aliancia členov. Tých „intelektuálov", ktorí spochybňujú právny štát ako základ členstva v EÚ, no nadávajú na slovenské súdnictvo. Alebo tých „pozorovateľov", ktorým prekážajú prisťahovalci v Španielsku, či kdekoľvek inde v južnej Európe, no nepohrdnú jahodami či paradajkami, ktoré pozbierali migranti. A tých „historikov", ktorí perfektne vedia, komu vždy „patril" Krym či Donbas a komu musí navždy patriť Komárno. Takto by som vedel pokračovať ďalej, ale nechcem.
Ja si viem úprimne priznať, že ak by som skúsil bez rád skúseného mechanika rozobrať motor, viem, že sám ho už nikdy nezložím, a ak by som mal na vlastnom pozemku sám postaviť základy domu, dlho by nevydržal.
Ak niečo chcem, tak to je pozvať všetkých, aby sme vrátili diplomaciu diplomatom, a aby sme z nej nerobili ingrediencie lacnej politiky. Začnime od seba. Napríklad aj sebakritikou. Ja si viem úprimne priznať, že ak by som skúsil bez rád skúseného mechanika rozobrať motor, viem, že sám ho už nikdy nezložím, ak by som niekedy nejakou náhodou sám vzlietol s helikoptérou, tak nepíšem tieto riadky a teším sa na návštevu počas dňa pamiatky zosnulých. Ak by som mal stáť za výrobou vakcíny, v živote by som si ju do seba nepichol a ak by som mal na vlastnom pozemku sám postaviť základy domu, dlho by nevydržal.
Milí čitatelia, Jan Werich to v rozprávke z roku 1951 Cisárov pekár a pekárov cisár napísal priam dokonale a aj s platnosťou pre dnešnú dobu: „ten dělá to a ten zas tohle a všichni dohromady udělají moc".
