Napriek tomu, alebo možno práve pre to… na Filozofickej fakulte Záhrebskej univerzity už o chvíľu nebudú mať koho slovenský jazyk učiť. Znepokojujúce zistenie. Záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry v Chorvátsku rapídne klesá. A to napriek možnosti optimálnej kombinácie štúdia slovenského jazyka s iným cudzím jazykom, napriek dlhoročnej a donedávna celkom úspešnej implementácii programu spolupráce rezortov školstva a takmer tridsaťročnej existencii legislatívneho rámca, ktorý by mal vytvárať dobré podmienky na rozvoj štúdia slovenského jazyka a literatúry. Ba čo viac, na základe medzivládnej dohody máme súčasne od roku 2019 komisiu humanitných vied, ktorá k roku 2023 v rámci piatich zasadnutí spoločne skúma medzníky našich dejín.
V 19. storočí žilo na území dnešného Chorvátska zhruba tridsaťtisíc občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Slovenská národnostná menšina v Chorvátsku bola dlhodobo jednou z menej početných národnostných menšín, ktoré zaznamenávali rast. Podľa sčítania v roku 2011 bolo v Chorvátsku 4 753 príslušníkov hlásiacich sa k slovenskej národnostnej menšine. Nateraz posledný cenzus, ktorý aj Chorvátska republika organizovala v roku 2021, ukázal pokles o jednu štvrtinu – k slovenskej národnostnej menšine sa hlási 3 688 občanov.
Od roku 1995 majú Chorváti a Slováci možnosť vzájomného štúdia jazykov svojich predkov. Napriek tomu na Filozofickej fakulte Záhrebskej univerzity už o chvíľu nebudú mať koho slovenský jazyk učiť. Znepokojujúce zistenie. Záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry v Chorvátsku rapídne klesá.
Zníženie určite netreba vnímať negatívne, je prirodzeným dôsledkom pozitívnych možností, ktoré nám ponúka Európa. Dominancia angličtiny a španielčiny je taktiež bez diskusie. Nevyhnutnosť doby a globalizácie sveta. Napokon, Chorvátsko je turistickým guru, ktorý dobrú znalosť a komunikáciu v týchto jazykoch, ale aj v taliančine a nemčine pokladá za alfu a omegu rozvoja jedného z najdôležitejších segmentov svojho hospodárstva.
Na veľvyslanectve si uvedomujeme, že aj kvôli Jadranu a „slovenskému moru“ s každoročne vyše polmiliónom slovenských turistov by sme vzdelávaniu v slovanských jazykoch mali aktívnejšie pomôcť napríklad dovozom hodnotnej slovenskej kultúry do Chorvátska, ktorou vieme osloviť nielen generácie tých, ktorí u nás získali vysokoškolské vzdelanie, ale aj tých, ktorí aktuálne prichádzajú do styku so slovenským kapitálom v Chorvátsku. Slovenské investície smerujú práve a predovšetkým do oblasti cestovného ruchu, ale aj do energetiky a elektromobility. Slovenskej republike patrí v rebríčku zahraničných investorov 19. miesto.
Ďalší pokrok v našich vzťahoch a väzbách v ekonomickej oblasti by mal preto ísť ruka v ruke s podporou vzdelávania a vedy a ďalšieho zdieľania expertízy v rámci spoločných hodnôt, ktorému členstvo Chorvátska v eurozóne a schengenskom priestore od 1. januára 2023 dáva dodatočný impulz a dimenziu.
