Preto nie je prekvapením, že Švédsko zároveň patrí ku krajinám, ktoré ako prvé zrovnoprávnili manželstvá s registrovanými partnerstvami (2009). Nedávno sa v Štokholme konal už 25. ročník Pride pochodu, na ktorom sa zúčastnilo vyše 50-tisíc ľudí vrátane predsedov šiestich (z ôsmich) parlamentných politických strán. Hrdo kráčali v sprievode s ostatnými spoluobčanmi. Tu sa pozastavím, keď čítam správy z Košíc, že Pride pochod musela polícia chrániť pred extrémistami…
Nečudujem sa však, LGBTI+ komunita je vďačným cieľom agresívnych kampaní viacerých politických strán na Slovensku (a nielen tých extrémistických) a mesiac pred voľbami je príležitosť o to lákavejšia. Sme, žiaľ, nepoučiteľní a závan spoločenskej zodpovednosti z vraždy z nenávisti na Zámockej už dávno odvial čas. Všetci sme zodpovední, aby sme vybudovali a chránili spoločnosť, ktorá sa stará o človeka, ktorá zaistí ochranu a rovnoprávnosť všetkým občanom, spoločnosť, ktorá akceptuje rôznosť ako jeden z pilierov demokratickej spoločnosti.
Späť do Švédska: ani tu sa celospoločenská podpora LGBTI+ nezrodila zo dna na deň. A ešte aj dnes krajná pravica (áno, aj vo Švédsku je politicky aktívna krajná pravica, aktuálne tretia najsilnejšia parlamentná strana oscilujúca okolo 20 %, ktorá nesie príznačný názov – Švédski demokrati) vyhlasuje, že Pride pochod legitimizuje pedofíliu. Stotožňovanie homosexuality a pedofílie je „zlatým klincom“ argumentov odporcov práv LGBTI+ komunity a netreba poň chodiť do železiarstva vo Švédsku, stačí sa obzrieť po rodnej strednej Európe…
Ako sa vyvíjal postoj švédskej spoločnosti k LGBTI+ komunite? Už roku 1972 Švédsko ako prvé na svete umožnilo transrodovým osobám zákonne zmeniť pohlavie. V roku 1979 deklasifikovalo homosexualitu ako chorobu či poruchu. Od roku 1995 mohli páry rovnakého pohlavia zlegalizovať svoj partnerský vzťah ako registrované partnerstvo. V roku 2003 svoj právny partnerský vzťah posilnili aj osoby, ktoré spolu žili ako druh a družka. A od roku 2009 Švédsko zrovnoprávnilo manželstvo s registrovaným partnerstvom preformulovaním zákona o manželstve do rodovo neutrálnej podoby. Tunajšia cirkev možnosť sobášenia párov rovnakého pohlavia teologicky skúmala desaťročia už od roku 1972, až napokon roku 2009 Generálna synoda Švédskej cirkvi odobrila konanie sobášov pre všetky páry bez rozdielu v kostole. A na vládnom stole už leží návrh zákona o rodovej identite, založený na sebaurčení, ktorý už uplatňujú viaceré krajiny Európy.
Len 31 % z nás si myslí, že LGBTI+ komunita by mala mať rovnaké práva ako heterosexuálna väčšina. Čudujeme sa potom, že členovia slovenskej LGBTI+ komunity patria k tým, ktorí zo Slovenska cielene odchádzajú? Kto z nás by chcel žiť v krajine, v ktorej sa nevie dovolať rovnakých práv ako ostatní, kde je atmosféra v spoločnosti dlhodobo voči nemu nepriateľská?
Ale naspäť na Slovensko. Podľa Eurobarometra (2019) patríme ku krajinám EÚ s najnižšou mierou spoločenskej akceptácie neheterosexuálnych a transrodových ľudí – len 31 % z nás si myslí, že LGBTI+ komunita by mala mať rovnaké práva ako heterosexuálna väčšina. Čudujeme sa potom, že členovia slovenskej LGBTI+ komunity patria k tým, ktorí zo Slovenska cielene odchádzajú? Kto z nás by chcel žiť v krajine, v ktorej sa nevie dovolať rovnakých práv ako ostatní, kde je atmosféra v spoločnosti dlhodobo voči nemu nepriateľská? Na porovnanie, vo Švédsku podľa spomínaného európskeho výskumu vyjadrilo podporu rovnakých práv pre LGBTI+ komunitu 98 % opýtaných…
Necelý rok po útoku pred bratislavskou Teplárňou sa homofóbia a transfóbia opäť neskromne zaradili medzi tradičné hodnoty roduverných Sloveniek a Slovákov. Hlboko zakorenené, lebo takí už sme, spätí s pôdou a tradičnou rodinou. Naše tradičné hodnoty však nemôžu obmedzovať či porušovať univerzálne ľudské práva a slobody.
Slovensko musí odstrániť diskrimináciu LGBTI+ komunity a zrovnoprávniť jej členov s ostatnými občanmi. Ani hlboké karpatské doliny a kultúrna uzavretosť nezabránia tomu, že LGBTI+ komunita tu je a žije s nami. Nikoho neohrozuje, pracuje, platí dane a chce byť aktívnou súčasťou spoločnosti. Prestaňme o nej šíriť stredoveké tmárstva. Rešpektujme, že rovnoprávnosť získala narodením, nemusí ju dokazovať ani si ju zaslúžiť. Nejde o žiadnu kultúrnu vojnu ani ideologickú dišputu o agende – je to zápas o životy a identity našich vlastných občanov.
Áno, túto spoločenskú dohodu musíme prijať doma, zahraničie nám ju nechce ani nebude nanucovať, ukazuje nám iba na príklade vlastných občanov, že sa plnej rovnoprávnosti nemusíme báť. Paralela s diplomaciou? Ťažko budovať dobré vzťahy s inými krajinami, ak nedokážeme nastoliť dobré vzťahy medzi vlastnými občanmi.
Buďme hrdí na našich LGBTI+ občanov tak, ako sme hrdí na svoje rodiny. V opačnom prípade bude v depresii nielen LGBTI+ komunita, ale čoskoro celé Slovensko. Začnime tým, že počúvajme, čo nám títo ľudia hovoria. A ako druhý krok – snažme sa porozumieť, čo nám vravia…
