Zo svojej funkcie pod tlakom ulice rezignuje prezident Husák, tvár normalizačného režimu. Z tribún znie, že pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Krajina zažíva eufóriu novembrových udalostí.
Na jej vlne sa koná zrejme najmasovejšie podujatie v našich dejinách. Viac ako stotisíc Sloveniek a Slovákov pochoduje z petržalského Sadu Janka Kráľa. Cieľovou zastávkou je mestečko na druhej strane železnej opony. Také blízke a predsa také vzdialené. Pochodujú bez pasov, výjazdových doložiek a devízových prísľubov. Bez obáv, že budú násilne zadržaní, väznení, perzekvovaní. Že za svoju túžbu po slobode zaplatia najvyššiu cenu. Tak, ako desiatky ich predchodcov. Najskôr opatrne, potom odvážnejšie, povzbudení silou jednoty, strihajú ostnaté drôty v pohraničnom pásme.
Už zajtra sa k nim pridajú nadšení vojaci s bagrami. Tí istí, ktorí ešte pred pár dňami na rovnakom mieste pomáhali chrániť budovanie socializmu v našej vlasti pred prenikaním nepriateľov tábora pokroku a mieru.
Symbolický akt masového prekročenia donedávna ostro sledovaného, vyše stokilometrového slovenského úseku železnej opony je pre väčšinu z nich prvým dotykom so Západom, s vytúženou slobodou. Mnohí z nich sú prekvapení, že ich sen sa tak ľahko stáva skutočnosťou. A prekvapení sú zrejme aj obyvatelia Wolfsthalu, poslednej dediny slobodnej Európy, a susedného Hainburgu, cieľovej destinácie pochodu. Svojich nepoznaných susedov však vítajú úsmevmi, objatiami a horúcim čajom. Po Dunaji sa plaví loď. Z jej reproduktorov spojených vysielačkou s mikrofónmi organizátorov pod Devínom zaznieva pozdrav Ahoj, Európa. Je zrejmé, kam chcú títo ľudia patriť, kam sa chcú vrátiť.
Rakúsko je naším kľúčovým hospodárskym partnerom. Patrí mu druhé miesto v zozname najvýznamnejších zahraničných investorov, siedme v štatistikách obchodnej výmeny. Tieto charakteristiky robia náš vzťah unikátnym. Rakúsko je pre Slovensko viac než sused.
Slovensko, takmer štyri storočia súčasť habsburskej monarchie, neoddeliteľne patrilo k západnému civilizačného okruhu. K politickým, kultúrnym i hospodárskym dejinám Európy. Rakúski cisári boli aj našimi panovníkmi. Viedeň bola aj naším hlavným mestom. Svojho času v nej dokonca žilo viac Slovákov ako vo vtedajšom Prešporku. Mnohé z existujúcich väzieb sa podarilo zachovať aj po vzniku Československa. K ich definitívnemu prerušeniu a nášmu odklonu od dovtedajšej zdieľanej trajektórie došlo až neskôr. Keď Európu od Štetína po Terst preťala železná opona, Rakúšania mali šťastie, zostali na Západe. My sme sa ocitli na druhej, nesprávnej strane.
Susedia, ktorých sa nám v disciplínach funkčnosť demokratického režimu a výkonnosť ekonomiky podarilo v medzivojnovom období dobehnúť a predbehnúť, sa od nás počas štyroch dekád vládnutia komunistov výrazne vzdialili. Demokratické inštitúcie i občiansku spoločnosť bolo po Novembri ‘89 potrebné začať u nás budovať nanovo. Ekonomická sila vtedajšieho Československa dosahovala len polovicu úrovne Rakúska, následná transformácia tento pomer dočasne dokonca zhoršila. Technologické zaostávanie bolo ešte vypuklejšie.
Veľa sa odvtedy zmenilo. Dnes vzťah Slovenska a Rakúska definuje nielen geografická, historická, kultúrna a mentálna blízkosť či porovnateľné, ak nie identické hodnotainové východiská. Bezmála dvadsať rokov nás spája členstvo v Európskej únii, pätnásť rokov platíme rovnakou menou. Prehľad stretnutí na najvyššej úrovni, čo do frekvencie, konkuruje aj tradične najbližšej slovensko-českej relácii. Rakúsko je zároveň naším kľúčovým hospodárskym partnerom. Patrí mu druhé miesto v zozname najvýznamnejších zahraničných investorov, siedme v štatistikách obchodnej výmeny. Tieto charakteristiky robia náš vzťah unikátnym. Rakúsko je pre Slovensko viac než sused.
Sme však len na polceste. Mnohé dôsledky prerušenej kontinuity, či už v oblasti výkonnosti ekonomiky, inovačného potenciálu, životnej úrovne alebo kvality verejných služieb sa nám zatiaľ nepodarilo úplne odstrániť. Hrubý domáci produkt na obyvateľa Slovenska dnes dosahuje len šesťdesiat percent úrovne Rakúska. Viaceré ukazovatele naznačujú, že sused sa nám v mnohých ohľadoch opäť vzďaľuje. Nehovoriac o pretrvávajúcom paradoxe, ktorým je nepomer vysokej intenzity politických, hospodárskych a iných väzieb s nízkym povedomím o Slovensku v rakúskom prostredí. Tak blízko a predsa tak ďaleko.
V mnohých oblastiach by nám práve Rakúsko mohlo poslúžiť ako zdroj užitočnej inšpirácie a impulz pre ďalšie napredovanie. Po tom, čo podľa rakúskeho vzoru a spolu s rakúskymi partnermi už viac ako dekádu na Slovensku úspešne budujeme systém duálneho vzdelávania, nastal čas identifikovať a využiť ďalšie príležitosti. Jedným z nových momentov môže byť vládna podpora výskumu a vývoja, vďaka ktorej sa dnes Rakúsko radí medzi absolútne špičky v EÚ. Ďalším je oblasť obnoviteľných zdrojov energie. Náš sused nimi už dnes pokrýva viac ako tri štvrtiny spotreby elektriny a do roku 2030 chce dosiahnuť úroveň sto percent. Ale o tom možno v ďalšej depeši z Viedne.
