Svoju Zeitenwende, epochálnu zmenu, zažilo Švédsko neraz, ale rovno opakovane… Ruská vojenská agresia voči Ukrajine nespôsobila len rýchle rozhodnutie Švédska vymeniť „odveký“ bezpečnostný koncept neúčasti vo vojenských zoskupeniach za členstvo v NATO, ale aj vážny energetický šok. Ceny elektrickej energie vyleteli nahor: domácnosti, ktoré využívajú elektrické vykurovanie, a podnikatelia nestíhali ani čítať účty za elektrinu.
Švédsko si rýchlo uvedomilo energetickú zraniteľnosť a začalo pracovať na posilnení odolnosti, a teda bezpečnosti. Sústredilo sa na výrobu elektriny, keďže plyn a iné fosílne palivá využíva iba minimálne. A tiež na posilnenie prenosovej sústavy, ktorá má niekoľko severo-južných úzkych hrdiel, a celkovú stabilizáciu energetického systému.
Prečo práve jadro? Tunajším špecifikom je vysoký dopyt po elektrine ako výsledok širokej elektrifikácie. Domácnosti, doprava a priemysel využívajú relatívne lacnú elektrinu a daňové klimatické zvýhodnenie. Švédsko si zároveň ako svetový líder klimatickej agendy, zelených technológií a dekarbonizácie priemyslu stanovilo do roku 2045 vyrábať všetku elektrinu z nefosílnych zdrojov – teda už nie len z obnoviteľných zdrojov! A napokon, ak sa v súčasnosti väčšina elektriny v krajine produkuje na severe a spotrebúva na priemyselnom juhu, o niekoľko desaťročí sa spotreba vyrovná vďaka veľkým investičným, energeticky náročným plánom na „ďalekom severe“.
Švédsky parlament nedávno schválil návrh zákona o jadrovej energii, ktorým krajina potvrdila, že jadro bude v domácom energetickom mixe zohrávať ústrednú úlohu.
K splneniu nulových emisií Švédsko už dnes nemá ďaleko. V súčasnosti približne 40 % elektriny pochádza z vodných, 30 % z jadrových a 20 % z veterných elektrární a zvyšok z biomasy, separovaného odpadu a iných, aj fosílnych palív. Vláda si stanovila za cieľ zdvojnásobiť do roku 2040 výrobu elektriny na 300 TWh. Cesta vedie predovšetkým cez jadrovú energiu. A s tým súvisí druhá švédska epochálna zmena: pôvodné rozhodnutie občanov v (nezáväznom) referende z roku 1980 o postupnom útlme jadrových elektrární, prevtelené do politického rozhodnutia (1990) o nebudovaní nových, sa zmenilo v prospech zásadného posilnenia využívania jadra.
Nová ambiciózna jadrová politika má na čom stavať – vzápätí po 2. svetovej vojne začalo Švédsko pracovať na vývoji jadrovej zbrane (!) na obranu pred – nemusíte hádať – Sovietskym zväzom. Hoci dosiahlo technickú spôsobilosť jadrovú bombu vyrobiť, z medzinárodnopolitických dôvodov v 60. rokoch vojenský program obmedzilo a po formálnom pristúpení k Zmluve o nešírení jadrových zbraní roku 1970 úplne zastavilo. Paralelne s vojenským jadrovým výskumom však pre povojnovú závislosť od domácej výroby elektriny už prebiehal aj civilný.
Jadrovo rozbehnuté a vyspelé Švédsko v 60. a 70. rokoch postavilo tucet reaktorov. Dnes v prevádzke ostáva polovica, sú umiestnené v jadrových elektrárňach Forsmark, Oskarshamn a Ringhals.
Pár zaujímavostí. Máte chuť na návštevu fungujúcej elektrárne? Spoločnosť Vattenfall chce, aby ste sa vo Forsmarku presvedčili o jej bezpečnosti (o návštevy je veľký záujem!). Na štokholmskej Kráľovskej technickej univerzite stále nájdete prvý švédsky (výskumný) reaktor odstavený roku 1970. Reaktor Marviken, odstavený o štyri roky neskôr, sa stal po konverzii jedinou jadrovou elektrárňou na svete spaľujúcou ropu. Švédska spoločnosť SKB vypracovala koncept najbezpečnejšieho hlbinného úložiska vyhoreného jadrového paliva známy ako KBS-3.
Späť do súčasnosti. Švédsky parlament nedávno schválil návrh zákona o jadrovej energii, ktorým krajina potvrdila, že jadro bude v domácom energetickom mixe zohrávať ústrednú úlohu. Súhlasil s výstavbou nových reaktorov aj v iných než len pôvodných lokalitách. Vláda chce predĺžiť životnosť existujúcich reaktorov, do roku 2035 vybudovať dva (štúdia uskutočniteľnosti sa už pripravuje) a do roku 2045 až desať nových, z ktorých niektoré budú zrejme malé modulárne. Zároveň chce odstrániť administratívne prekážky, urýchliť povoľovacie konania a vyhodnotiť možnosť znovuotvorenia uránových baní. Problémom ostávajú financie, vláda nechce niesť výlučné finančné riziko, usiluje sa o jeho zdieľanie so súkromným investorom.
Výroba elektriny z jadra Európsku úniu naďalej rozdeľuje. Slovensko a Švédsko však stoja v oživenom „jadrovom jadre“ tesne pri sebe ako prirodzení spojenci. Obe krajiny majú dlhoročné skúsenosti s jadrovou energiou a technológiami, čelia rovnakým problémom pri zaistení vzdelania personálu, obe pokladajú takúto energiu za kľúčový prvok dekarbonizácie priemyslu. Ale najmä, zdieľajú ambíciu rozvíjať jadrovú energetiku a nové jadrové technológie.
Aj o týchto otázkach sa diskutovalo na novembrovom ministerskom zasadnutí Jadrovej aliancie členských štátov EÚ v Bratislave. Tentoraz už aj so Švédskom ako staronovým spoľahlivým jadrovým spojencom za stolom.
