Po stáročia bola dunajská metropola kultúrnym centrom našej časti Európy. Štedré mecenášstvo habsburskej dynastie a ďalších aristokratov vytváralo žičlivé prostredie pre umelcov všetkých žánrov, hudobníkov nevynímajúc. Viedeň sa stala domovom pre viac skladateľov zvučného mena ako ktorékoľvek iné mesto vo svete. Vivaldi, Haydn, Mozart, Beethoven, Schubert, Straussovci, Schoenberg a mnohí ďalší.
Narodili sa tu alebo sem prišli, aby vytvorili nesmrteľné diela. Na viacerých renomovaných adresách sa tu aj dnes možno na vlastné oči či skôr uši presvedčiť, že Viedeň sa už niekoľko generácií právom hrdí označením hlavné mesto klasickej hudby. Miestnym crème de la crème je Musikverein, domovská scéna Viedenských filharmonikov a miesto konania zrejme najznámejšieho a najsledovanejšieho kultúrneho podujatia vo svete – ich novoročného koncertu.
Ríšskym rozhlasom vysielaný koncert v odľahčenom trojštvrťovom takte valčíkov Johanna Straussa mladšieho, nie tak dávno samotnými hudobníkmi diskvalifikovaný ako lacná zábava pre masy nehodná Viedenských filharmonikov, mal ako súčasť Goebbelsovej nacistickej propagandistickej mašinérie rozptýliť národ.
Tradícia novoročných koncertov v tomto meste siaha do dvadsiatych rokov 19. storočia. Hoci samotní Viedenskí filharmonici začali svoj príbeh písať v roku 1842, na ich prvý novoročný koncert si bolo potrebné počkať takmer storočie, až do roku 1939. A vlastne to ani nebol koncert novoročný. Jeho dirigent sa podľa dochovaných svedectiev obával, že silvestrovské opojenie viedenskej smotánky negatívne ovplyvní účasť, a tak sa ho jednoducho rozhodol realizovať o deň skôr.
Celé sa to udialo v čase, ktorý bol neskôr označený ako začiatok najtemnejšieho obdobia minulého storočia. Len pred štyrmi mesiacmi vypukla v Európe vojna, ktorá sa premenila na najničivejší konflikt histórie. Rakúsko bolo po anšluse trištvrte roka súčasťou Tretej ríše. Ríšskym rozhlasom vysielaný koncert v odľahčenom trojštvrťovom takte valčíkov Johanna Straussa mladšieho, nie tak dávno samotnými hudobníkmi diskvalifikovaný ako lacná zábava pre masy nehodná Viedenských filharmonikov, mal ako súčasť Goebbelsovej nacistickej propagandistickej mašinérie rozptýliť národ.
Ešte predtým však musel byť kráľ valčíkov narýchlo „arizovaný“ viedenskou vrchnosťou. Istý horlivý nacistický úradník totiž v dokumentoch nájdených v Dóme svätého Štefana vyčítal, že jeden zo Straussových prastarých otcov bol pokrstený žid. Hitlerov šéf propagandy si vtedy do denníka poznamenal: „Zakazujem, aby sa to zverejňovalo. Nedopustím, aby bolo celé nemecké kultúrne dedičstvo takto podkopané.“
Až keď bol inkriminovaný dôkaz z archívov odstránený, mohol byť plánovaný hudobný repertoár koncertu, zložený výlučne zo Straussových diel, predstavený publiku. Takýto prístup, žiaľ, nebol uplatnený v prípade sedemnástich členov orchestra, ktorí museli rady Viedenských filharmonikov z „rasových“ dôvodov opustiť. Viacerí z tých, ktorým sa nepodarilo nájsť záchranu v exile, prišli o život vo vyhladzovacích táboroch.
Pod dnes už známym oficiálnym názvom Novoročný koncert Viedenských filharmonikov sa podujatie prvýkrát uskutočnilo až po skončení druhej svetovej vojny, 1. januára 1946. Už vtedy sa súčasťou repertoára stal valčík Na krásnom modrom Dunaji Johanna Straussa mladšieho a Radetzkého pochod Johanna Straussa staršieho doprevádzaný tradičným rytmickým potleskom obecenstva. Pravidelní diváci si bez nich dnes viedenský novoročný koncert ani nevedia predstaviť.
V roku 1959 bol koncert prvýkrát vysielaný v televízii a sledovať ho mohli okrem Rakúska aj diváci v ďalších deviatich európskych krajinách. V roku 1966 sa k nim pridali milovníci klasickej hudby na opačnej strane železnej opony, v roku 1970 bol prvýkrát vysielaný v zámorí. Dnes je to už stovka krajín na piatich kontinentoch a päťdesiat miliónov divákov.
Tí si, popri jedinečnom hudobnom zážitku, v prestávke medzi dvoma časťami koncertu, pozrú pre túto príležitosť špeciálne pripravený obrazový film prezentujúci najkrajšie stránky Rakúska. Ide zrejme o najefektívnejšiu globálnu marketingovú kampaň turistickej destinácie. Tá nepochybne prispieva k tomu, že Rakúsko je dnes podľa štatistík Svetovej turistickej organizácie na ôsmom mieste v rebríčkoch najviac navštevovaných krajín z hľadiska celkového počtu zahraničných turistov a v prepočte na obyvateľa s odstupom dokonca najnavštevovanejšou krajinou.
Novoročný koncert Viedenských filharmonikov je mimoriadne úspešným, aj keď v niektorých ohľadoch pomerne konzervatívnym projektom. Viaceré z tradícií sa darí prekonávať len postupne. Viac ako štyri dekády napríklad trvalo, než bolo inému ako domácemu dirigentovi umožnené nad koncertom prevziať taktovku. Od roku 1987 sa dirigent mení každý rok, čo sa pozitívne odráža aj na záujme publika.
Dirigentskú paličku si medzi sebou už odovzdávali také osobnosti ako Herbert von Karajan, Claudio Abbado, Seiji Ozawa či Daniel Barenboim. Doteraz však medzi nimi nebola žiadna žena. O jednej by som vedel. A ani by to nemala do Viedne ďaleko.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
