Dnes je to inak. Prognózy predpovedajú, že do roku 2060 bude viac ako 30 % obyvateľstva EÚ starších ako 65 rokov v porovnaní so súčasnými 19 %. Oproti tomu na africkom kontinente sme svedkami úplne opačného demografického vývoja, ktorý pravdepodobne bude mať pokračujúcu tendenciu aj v nasledujúcich desaťročiach.
„Demografia nie je len jednou z veľkých otázok, je to otázka, od ktorej priamo závisí budúcnosť národa,” zdôraznila talianska premiérka Giorgia Meloniová na demografickom fóre v Budapešti v septembri minulého roku. Jej vyhlásenie odznelo v súvislosti s vážnou demografickou krízou, ktorá zasiahla Taliansko. Za posledných desať rokov sa v krajine zredukoval počet obyvateľov o 1,5 milióna. Každý rok takto z demografickej mapy Talianska akoby nenávratne zmizlo celé stopäťdesiattisícové mesto.
Takýto drastický demografický pokles je porovnateľný len s tragickým trojročným obdobím 1916 – 1918, keď pokles obyvateľstva podobných rozmerov bol dôsledkom epidémie španielskej chrípky a 1. svetovej vojny. Už viac ako desať rokov v Taliansku prevyšuje počet osôb starších ako 65 rokov populáciu do 20 rokov. Talianska vláda si je plne vedomá tejto obrovskej výzvy. Nie náhodou je medzi tromi kľúčovými slovami politického kréda premiérky Meloniovej práve rodina („Boh, národ, rodina“).
Taliansko je po Japonsku a Nemecku treťou najstaršou krajinou na svete. Ak sa tento negatívny trend bude i naďalej zhoršovať, už v roku 2027 bude v Taliansku žiť viac osemdesiatnikov ako detí do desať rokov. Za ďalších dvadsať rokov na päť starších ľudí pripadne len jeden mladý človek. Zanikne päťtisíc talianskych dedín a malých obcí, zatvorí sa vyše tisíc škôl. Podľa štatistických odhadov klesne talianska populácia na 58,1 milióna v roku 2030 a na 45,8 milióna v roku 2080, čo bude viesť k úbytku 11,5 milióna obyvateľov v porovnaní so súčasnosťou.
Taliansko je po Japonsku a Nemecku treťou najstaršou krajinou na svete. Ak sa tento negatívny trend bude i naďalej zhoršovať, už v roku 2027 bude v Taliansku žiť viac osemdesiatnikov ako detí do desať rokov.
Nebezpečný demografický kokteil v Taliansku pozostáva z viacerých závažných zložiek. Ide o stále viac klesajúcu už aj tak nízku pôrodnosť, progresívne sa zvyšujúci vek matiek – prvorodičiek, chýbajúcu túžbu a podmienky stať sa rodičmi a prestarnutosť obyvateľstva. Taliansko zažíva bezprecedentný a veľmi vážny kolaps v kategórii mladých dospelých v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami.
Po prvýkrát vo svojej dlhej histórii je schopnosť zabezpečiť kontinuitu generačnej obnovy v priebehu času ohrozená nie vonkajšími, ale vnútornými faktormi. Dnes je totiž pre väčšinu talianskych mladých ľudí rozhodnutie mať deti zámernou a vedomou voľbou, teda nie samozrejmosťou. Pre neistotu vzhľadom na budúcnosť spojenú s objektívnymi ekonomickými i sociálnymi ťažkosťami súčasnosti a stále absentujúcimi intervenciami verejných politík v tejto oblasti veľa Talianov túto voľbu čoraz viac odsúva na neskôr a časom sa mnohí svojho sna byť rodičmi a založiť si rodinu nakoniec vzdajú.
So zmenami demografickej štruktúry talianskeho obyvateľstva popritom súvisia aj ďalšie výzvy, ktoré si talianska vláda plne uvedomuje. Za veľké úskalie Taliani považujú to, že štát nie je dostatočne vybavený na to, aby byrokraticky a infraštruktúrne zvládol svoju početnú „staršiu“ populáciu a zároveň efektívne riešil prehlbujúce sa vákuum aktívnej populácie, ktorá je rozhodujúcim zdrojom hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny. Kľúčovým problémom sa tak stáva nedostatok obyvateľstva v aktívnom veku.
Na Apeninskom polostrove tento deficit vo vekovej skupine 20–54 rokov čiastočne kompenzuje prisťahovalectvo. Premiérka Meloniová však odmieta názor, že blahobyt v krajine môže zachrániť migrácia a má v záujme hľadať iné riešenia na zvrátenie negatívneho demografického vývoja.
Hlavným cieľom talianskej vlády je iniciovať výraznú kultúrnu zmenu v myslení o rodine a rodičovstve. Nemá však ísť o presviedčanie ľudí, aby mali deti, ale o podporu systému, ktorý bude prispievať k slobodnej voľbe ich mať. To sa nezaobíde bez zavedenia nových robustných a komplexných opatrení a účinných nástrojov na podporu pôrodnosti a predovšetkým rodiny.
Taliansky príklad s negatívnym demografickým trendom môže byť varovným signálom aj pre Slovensko. Napriek tomu, že z pohľadu veku obyvateľstva patríme zatiaľ medzi tie mladšie krajiny v Európe, demografická budúcnosť Slovenska nie je veľmi optimistická a nepochybne bude ovplyvnená viacerými faktormi. Podľa prognóz sa v roku 2060 môže aj Slovensko zaradiť medzi „najstaršie“ krajiny Európy.
Už dnes je zrejmé, že celý európsky kontinent sa bude musieť seriózne venovať tejto pálčivej a nanajvýš aktuálnej problematike a hľadať riešenia, ako bojovať s výzvami nepriaznivej demografickej situácie, od ktorej priamo závisí budúcnosť našich národov – ako to pomenovala premiérka Meloniová.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
