Postupne by sme sa prepracovali aj k pojmu „Davos“. Fanúšikovia hokeja si zrejme ani koncom minulého roka nedali ujsť už 95. ročník Spenglerovho pohára, ktorý je pokladaný za najstarší hokejový turnaj na svete, hrá sa tradične v Davose medzi 26. a 31. decembrom a jeho história siaha do roku 1923. Treba pripomenúť, že do histórie Spenglerovho pohára sa významne zapísal aj hokejový klub bratislavského Slovana, ktorý ho vyhral trikrát po sebe, v rokoch 1972 – 1974.
„Hokejový“ Davos dopĺňa ešte Davos „lyžiarsky“ a „kúpeľný“. Polohou v nadmorskej výške 1 560 metrov obklopený Plessurskými Alpami a pohorím Albula ponúka ideálne podmienky na zimné športy. Takzvané „klimatické“ kúpeľníctvo zamerané na pľúcne choroby sa tu začalo rozvíjať od roku 1865.
Dosiaľ však nebola spomenutá najdôležitejšia asociácia, ktorá robí počas ostatných päťdesiatich rokov Davos Davosom, a tou je Davos „ekonomicko-zahraničnopolitický“, miesto konania Svetového ekonomického fóra (World Economic Forum, WEF). Nie je tajomstvom, že každoročné januárové podujatie si získalo priaznivcov medzi lídrami svetovej politiky a biznisu, ale aj odporcov z radov antiglobalistov a environmentalistov. Celkovo sa na 54. ročníku WEF medzi 15. a 19. januárom stretlo okolo tritisíc účastníkov oficiálne pozvaných zakladateľom fóra profesorom Klausom Schwabom, medzi ktorými boli hlavy štátov, predsedovia vlád (vrátane premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý o. i. participoval v panelovej diskusii k téme „Čo očakávať od pracovných trhov?“) a ďalší vládni predstavitelia, generálni riaditelia a predsedovia predstavenstiev globálnych spoločností, zástupcovia medzinárodných či mimovládnych organizácií, občianskej spoločnosti i akademickej sféry, celkovo z vyše 120 krajín sveta.
Účasť bola teda vysoká, ambície organizátorov a očakávania externého prostredia ešte vyššie. Globalizovaný svet už roky čelí vážnym krízam, regionálnym konfliktom, ale najmä výzvam súvisiacim s klimatickou zmenou i dynamickým technologickým vývojom, hlavne v oblasti umelej inteligencie (AI). Prítomnosť svetových lídrov (o. i. generálny tajomník OSN, predsedníčka Európskej komisie, ukrajinský, izraelský a francúzsky prezident, španielsky a čínsky premiér, americký minister zahraničných vecí a mnohí ďalší) dávala nádej, že i vo viacerých zahraničnopolitických a bezpečnostných témach by mohol nastať určitý posun. Hlavnou témou týždňového podujatia bola „Obnova dôvery“, podpora otvoreného dialógu a zefektívnenie spolupráce medzi verejnými a súkromnými organizáciami.
Švajčiarskej vláde slúži ku cti, že sa počas zasadnutia WEF pokúsila pretransformovať kontakty s prítomnými najvyššími predstaviteľmi ukrajinskej exekutívy i medzinárodnej komunity do iniciatívy, ktorej prvým plánovaným cieľom bude uskutočnenie mierového summitu na švajčiarskej pôde zrejme už v marci.
Diskusie sa koncentrovali okolo štyroch základných okruhov: Bezpečnosť a spolupráca, Rast a zamestnanosť, Klíma, príroda a energetika a Umelá inteligencia. Pôvodné očakávanie, že 54. ročníku WEF bude dominovať téma ruskej agresie voči Ukrajine, čo mala indikovať aj takmer dvojdňová prítomnosť prezidenta V. Zelenského, bolo v určitej miere zatienené témou AI. Hviezdnym hosťom diskusií o AI, jej budúcnosti i rizikách, bol CEO Open AI, zakladateľ Chat-GPT a pre mnohých aj kontroverzný génius Sam Altman. To len potvrdilo, že Davos ostáva predovšetkým miestom pre ekonomicko-finančné debaty, miestom, kde sa dohaduje svetový biznis alebo sa prinajmenšom nastavujú jeho budúce trendy.
Päť dní je veľmi krátke obdobie. Napriek vysokému počtu prítomných lídrov sveta politiky a biznisu, desiatkam panelových debát, stovkám bilaterálnych rokovaní by bolo viac ako naivné očakávať, že sa podarí vyriešiť konkrétne problémy súčasného sveta zmietaného vojenskými konfliktmi, ekonomickými krízami, klimatickými problémami, polarizáciou spoločnosti, sveta naliehavo potrebujúceho konkrétne riešenia, nielen marketingové vyhlásenia, predpovede a vízie. Hostiteľskej krajine a jej vláde však slúži ku cti, že sa počas zasadnutia WEF veľmi aktívne pokúsila pretransformovať intenzívne kontakty s prítomnými najvyššími a vysokými predstaviteľmi ukrajinskej exekutívy i medzinárodnej komunity do iniciatívy zameranej na podporu mierového plánu prezidenta V. Zelenského, a ktorej prvým plánovaným cieľom bude uskutočnenie mierového summitu na švajčiarskej pôde zrejme už v marci. Pri realizácii plánu si švajčiarska vláda zaslúži plnú podporu všetkých zahraničných partnerov, ktorým záleží na európskej i globálnej stabilite a bezpečnosti.