Slovensko je úspešná krajina, na svojho nobelovca však ešte čaká

Rád by som sa vrátil k tradičnej decembrovej udalosti v Štokholme – odovzdávaniu Nobelových cien. Tieto ceny sa udeľujú od roku 1901 a azda máloktoré medzinárodné ocenenie na svete púta toľko pozornosti a prináša toľko prestíže.

29.02.2024 12:00
debata

Švédsky vedec, vynálezca a podnikateľ Alfred Nobel („Dynamit, dynamit, udělá bum…“) venoval celý majetok pre blaho ľudstva (aby si napravil renomé „obchodníka so smrťou“). V deň výročia jeho smrti – 10. decembra – švédsky kráľ každoročne osobne odovzdáva laureátom Nobelove ceny. Obmedzili to len svetové vojny a pandémia.

Na úvod pár známych a možno aj menej známych faktov. Štyri Nobelove ceny za zásadný vedecký výskum, objav či prínos pre ľudstvo vo fyzike, vo fyziológii alebo v medicíne, chémii a literatúre udeľuje švédska Nobelova nadácia. Nobelovu cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor v Osle (pripomínam, že za života A. Nobela malo Švédsko a Nórsko jedného panovníka). A „Nenobelovu“ Cenu za ekonómiu (neobjavila sa v testamente) od roku 1968 udeľuje Švédska centrálna banka. Niekto sa môže opýtať – a čo matematika, prečo tento vedný odbor nemá Nobelovu cenu? Údajne preto, lebo v tom čase prínos matematiky pre ľudstvo nebol taký zrejmý! My dnes, samozrejme, vieme, že sa nadácia katastrofálne prepočítala…

Od roku 1926 sa slávnostná ceremónia odovzdávania Nobelových cien koná v Koncertnej sále a od roku 1934 slávnostný banket na Štokholmskej radnici. Diplomatický zbor v Štokholme je tradične pozývaný na odovzdávanie cien, na banket už iba predstavitelia krajín, odkiaľ pochádzajú laureáti. Tohtoročnému protokolu predchádzala „malá“ výmena názorov medzi Správnou radou Nobelovej nadácie a švédskou verejnosťou, ktorá hlasno odmietla obnovenie pozvaní pre zástupcov Ruska, Bieloruska a Iránu. Vôľa ľudu, vôľa Božia: Nobelova nadácia musela ustúpiť pred hrozbou bojkotu a zástupcovia týchto krajín ostali sedieť doma v kúte.

Nobelova nadácia doteraz udelila 621 Nobelových cien celkovo už 1 000 osobám a organizáciám (áno, aj medzinárodná organizácia môže získať Nobelovu cenu – Európska únia takto dostala Nobelovu cenu za mier v roku 2012). Najviac nositeľov Nobelových cien je z USA, nasleduje Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko – a potom Švédsko. Prepočítané na počet obyvateľov najúspešnejšie je Švajčiarsko nasledované Rakúskom, Dánskom, Švédskom a Nórskom. Celkovo vyše 80 % laureátov pochádza zo Západu a 50 % z Európy.

Už trikrát cenu získal Medzinárodný výbor Červeného kríža. Marie Curie-Skłodowská je doteraz jedinou ženou, ktorá získala hneď dve Nobelove ceny (1903 za fyziku a 1911 za chémiu), celkovo získali dve Nobelove ceny iba štyria laureáti. Zaujímavé je však nielen to, kto Nobelovu cenu dostal, ale aj to, kto ju nedostal (mená kandidátov sú 50 rokov utajované), napríklad Mahátma Gándhí, Stephen Hawking alebo Dmitrij Mendelejev. A napokon sú aj takí, ktorí ju odmietli, spomeňme literáta Jeana-Paula Sartra.

Na Nobelovom odovzdávaní cien v decembri 2023 v Štokholme sme mali predsa zastúpenie na pódiu, i keď na mieste určenom pre rodinných príslušníkov. Slovenka Anna Fosse, prekladateľka a literárna vedkyňa, držala palce svojmu nórskemu manželovi Jonovi, keď si preberal Nobelovu cenu za literatúru.

Postupne sme sa dostali k jadru, teda kde sa na Nobelovej mape sveta nachádza Slovensko. Existuje už len málo európskych krajín, ktorých vedci a vedkyne nezískali Nobelovu cenu. Keď sa opýtate Chat-GPT, prečo Slovensko nemá nobelovca, vychrlí určite rozumné dôvody: menšia veľkosť slovenskej vedeckej komunity a nižšia úroveň financovania výskumu alebo nižšie renomé našich vedcov v silnej medzinárodnej konkurencii…

Faktom je, že Slovensko dlhodobo zaostáva za väčšinou členských krajín EÚ v investíciách do vedy a výskumu. V roku 2022 to podľa Eurostatu bolo 0,35 % HDP, pričom priemer EÚ predstavoval 0,74 %. Zlá situácia sa má konečne zmeniť vďaka európskemu plánu obnovy, ktorý má za cieľ na jednej strane zásadne posilniť financovanie výskumu, vývoja a inovácií a na druhej strane udržať talenty na Slovensku. Vzorom nám môže byť Švédsko, ktoré má najviac technologických centier na obyvateľa na svete.

Jeden faktor Chat-GPT nespomína – úroveň vzdelávania, ktorá je pre kvalitu vedy a výskumu rozhodujúca. Severské krajiny sú práve vďaka kvalitnému školstvu úspešné po všetkých stránkach, a to aj počas Nobelovho večera. Výsledky slovenských tínedžerov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 za tragické označil aj minister školstva Tomáš Drucker. Ako dôvod (správne) označil dlhodobé zanedbávanie financovania školstva. Uvedomenie si, kde nás päta tlačí, je cestou k zlepšeniu. Nobelova nadácia spravuje stále dostatočný kapitál na ďalších sto rokov, takže ostávam optimista!

Inak, na Nobelovom odovzdávaní cien v decembri 2023 v Štokholme sme mali predsa zastúpenie na pódiu, i keď na mieste určenom pre rodinných príslušníkov. Slovenka Anna Fosse, prekladateľka a literárna vedkyňa, držala palce svojmu nórskemu manželovi Jonovi, keď si preberal Nobelovu cenu za literatúru. A každý vie, že (väčšia) polovica úspechu muža je zásluhou ženy!

Aj keď nám je určite ľúto, nezáviďme iným krajinám, že majú laureátov Nobelových cien, výsledky ich práce a objavov slúžia predsa nám všetkým, pre dobro ľudstva.

Otázka na záver – kedy myslíte, že Nobelovu cenu dostane A. I.?

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Nobelova cena #Švédsko