Tragické druhé výročie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine opäť dostalo tému ruskej agresie a brániacej sa Ukrajiny do headlinov svetových médií. Z demokratickej časti sveta zazneli nielen silné slová podpory a solidarity, ale prišli aj viaceré silné činy. Práve na tie Ukrajina čaká. Ako „to“ vidí náš severný sused, Poľsko?
Vo vnímaní ruskej hrozby tu panuje silný a jednoznačný politický i spoločenský konsenzus. Poľsko je zásadným kritikom Ruska už celé desaťročia, čo vychádza aj z historických skúseností Poliakov s Rusmi. Preto neprekvapí, že obzvlášť po 24. februári 2022 je určujúcim faktorom zahraničnopolitického kurzu Poľska práve bezpečnosť. Vláda Donalda Tuska ju stavia na vzájomne prepojených pilieroch, od širokospektrálnej podpory Ukrajiny vrátane schopnosti čeliť ruskej agresii cez emancipovanú úlohu v rámci EÚ a silného hlasu na podporu Ukrajiny v NATO a vo svete, až po vlastnú konvenčnú obranu.
Minister zahraničných vecí, Radek Sikorski, otvorene hovorí, že riziko ozbrojeného útoku zo strany Ruska na členský štát NATO je scenárom, ktorý netreba podceňovať. V podobnom duchu rezonujú aj vyhlásenia ministra obrany Kosiniaka Kamysza, ktorý v otázke eventuálnej vojny s Ruskom „predpokladá každý scenár, pričom najvážnejšie berie ten najhorší“. Poliaci veci v zásade vidia tak, že „kalendár Putina“ závisí od toho, či na Ukrajine uspeje. Pre Poľsko ide o „existenciálnu otázku“, východiskom je preto obrana Ukrajiny a neprípustnosť jej „prehry“. Tomuto cieľu je aktuálne v Poľsku podriadené všetko.
Poľsko sa zasadzuje za maximálne „zaškrtenie“ zdrojov poháňajúcich ruskú vojenskú mašinériu cez sprísňovanie sankcií, vylúčenie Ruska z medzinárodného peňažného systému, konfiškáciu zmrazených aktív Ruska a vyvodenie medzinárodnoprávnej i trestnej zodpovednosti za agresiu a vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
V segmente vojenskej pomoci Ukrajine, dodávok výzbroje a ťažkej techniky je Poľsko v pomere k HDP krajiny fakticky najväčším donorom a tiež hlavným mobilizátorom podpory zo strany spojencov. Poľská vojenská pomoc v miliardách eur pomáha najmä ukrajinským pozemným silám a protivzdušnej obrane, pričom aktuálne úsilie Poliakov sa zameriava na spájanie sa pri spoločných investíciách do zbrojenia a výroby chýbajúcej munície. Poľsko preto aktívne podporuje aj českú iniciatívu nákupov munície z tretích krajín.
Na medzinárodnom poli sa krajina zasadzuje za maximálne „zaškrtenie“ zdrojov poháňajúcich ruskú vojenskú mašinériu cez sprísňovanie sankcií, vylúčenie Ruska z medzinárodného peňažného systému, konfiškáciu zmrazených aktív Ruska a v neposlednom rade vyvodenie medzinárodnoprávnej i trestnej zodpovednosti za agresiu a vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
Poľsko si plne uvedomuje, že geopolitické ťažisko kontinentu sa posunulo na východ a jeho bezpečnosť sa bude lámať v priestore strednej a východnej Európy, a teda aj v blízkosti jeho hraníc. Sústreďuje sa preto aj na vlastnú obranyschopnosť. Jej základným parametrom, a to národne, ako aj v rámci tzv. Východného krídla EÚ/NATO ostáva transatlantické partnerstvo. Nepodceňuje však ani zvyšujúce sa riziko izolacionistického kurzu USA voči Európe a zasadzuje sa za rozvoj európskych obranných spôsobilostí.
V novej Európskej komisii podporuje zriadenie postu komisára pre obranu. Jeho misiu vidí v oblasti zvyšovania celkovej odolnosti EÚ, a to nielen v zmysle posilňovania kapacít európskeho obranného priemyslu, ale aj prierezovo: aby sa aspekt bezpečnosti a odolnosti viditeľnejšie premietal do jednotlivých sektorových politík EÚ.
Takéto uvažovanie na národnej úrovni sprevádza komplexná legislatíva, prudké zvyšovanie výdavkov na ozbrojené sily a ich modernizáciu s deklarovanou ambíciou „vybudovať najsilnejšie pozemné sily spomedzi európskych členov NATO“. Dôležitým momentom sa stalo prijatie zákona o obrane vlasti. Jeho hlavnými prvkami sú zvýšenie obranného rozpočtu, aktuálne takmer štyri percentá, čo je v pomere k veľkosti ekonomiky najviac spomedzi členov NATO, nárast počtu príslušníkov ozbrojených síl (až do 300-tisíc), obnovenie systému záloh, ako aj zavedenie dobrovoľnej základnej vojenskej služby.
V oblasti humanitárnej pomoci za zmienku určite stojí takmer 4 500 poľských humanitárnych konvojov, ako aj výstavba kontajnerových mestečiek pre vnútorných presídlencov v západnej časti Ukrajiny. Podľa elektronického systému, ktorý oprávňuje na 18-mesačný legálny pobyt, je tu zaregistrovaných cca 1,25 milióna ukrajinských utečencov. Podľa vládnej kalkulácie je na podporu milióna osôb potrebných minimálne 220 mil. eur mesačne.
Poľsko hľadí aj dopredu, chce sa zásadne podieľať na obnove Ukrajiny, rezolútne podporuje európsku a euroatlantickú budúcnosť Ukrajiny, pričom vie, že „v hre“ sú aj jeho vlastné hospodárske záujmy. Obrovské protesty poľnohospodárov a prepravcov, ktoré blokujú priechody s Ukrajinou, sú už dnes vážnou výzvou. Komplikovaná je aj spoločná história.
V optike Poľska si Rusko nenechá ujsť príležitosť zasadiť Západu rozhodujúci úder, aby tak bola odčinená „najväčšia geopolitická katastrofa 20. storočia – rozpad ZSSR“.
Poľsko chce byť pripravené.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
