Zavedenie daňového odvodu za CO2 produkované poľnohospodárstvom (navrhuje ho strana založená v 19. storočí na ochranu záujmov roľníkov), náhle úmrtie lídra opozičnej strany počas prejavu na straníckom grémiu (bol za ním stres vyvolaný konfrontačným spôsobom jeho komunikácie s médiami?) a, samozrejme, konflikt na Blízkom východe (spoločnosť rozdeľuje nielen pozdĺž svetonázorových, ale aj etnických línií).
Jedna téma však dominuje: od začiatku roka ústavní činitelia obyvateľstvo upozorňujú, že doba čerpania mierovej dividendy je za nami a Ruskom vyvolaný konflikt, najväčší na pôde kontinentu od skončenia 2. svetovej vojny, môže zasiahnuť aj sever. Troels L. Poulsen, minister obrany (a vodca Liberálnej strany), v úvode februára v parlamente citoval záver vojenskej rozviedky, podľa ktorej môže takáto situácia nastať „o dva až päť rokov“. Jedným zo scenárov ruskej expanzie na západ je ohrozenie niektorej z pobaltských krajín; kto si dá námahu a pozrie si mapu, obavy dánskych politikov pochopí.
K ohrozeniu Dánska sa vyjadrila aj premiérka a líderka Sociálnodemokratickej strany Mette Frederiksen či Lars L. Rasmussen, minister zahraničných vecí a líder Umiernených, tretej koaličnej strany. Nepriamo sa do diskusie zapojil aj kráľovský dvor, ktorý sa inak k praktickej politike nezvykne vyjadrovať: princ Joachim (dlhodobé vojenské vzdelávanie uzavrel absolvovaním parížskej École militaire a od roku 2020 Dánsko v dôležitých metropolách zastupuje ako pridelenec obrany) kritizoval Západ za usnutie na vavrínoch víťaza studenej vojny.
Na panické nákupy povestných rybacích konzerv je nateraz priskoro, ale vedomie, že ak majú veci ostať po starom, mnohé sa bude musieť zmeniť, je v dánskej spoločnosti čoraz silnejšie – už to prispieva k zvýšeniu jej odolnosti.
V marci si bezpečnostná komunita pripomenula druhé výročie dôležitej nadstraníckej dohody, keď sa niekoľko dní po napadnutí Ukrajiny päť strán, vládnych aj opozičných, dohodlo na konaní referenda o zrušení takmer 30-ročnej výnimky zo zapájania Dánska do vojenskej spolupráce v Európskej únii – v júni 2022 tento krok schválili dve tretiny voličov.
Iným dôsledkom „nového normálu“ je mimoriadna angažovanosť pri všestrannej pomoci Ukrajine: Dánsko sa podľa kielskeho ústavu KfW dlhodobo radí na popredné miesta. Keď chcel môj obľúbený americký historik Timothy Snyder podpichnúť Spojené štáty, upozornil, že „ak by dávali v podiele k HDP toľko ako Dánsko a Slovensko, Ukrajina by poľahky zvíťazila“. Kodaň je presvedčená, že na ukrajinsko-ruskom fronte sa bojuje za slobodu a nezávislosť celej Európy, preto jej nepadlo zaťažko Ukrajincom odovzdať celé delostrelectvo, teda v pozičnej vojne na vyčerpanie zdrojov kritickú výzbroj.
Jedna téma dominuje: od začiatku roka ústavní činitelia obyvateľstvo upozorňujú, že doba čerpania mierovej dividendy je za nami a Ruskom vyvolaný konflikt, najväčší na pôde kontinentu od skončenia 2. svetovej vojny, môže zasiahnuť aj sever.
Dánsko zároveň vystužilo obrannú väzbu s najsilnejším spojencom – v decembri 2023 uzavrelo Dohodu o obrannej spolupráci s USA (v rovnakom mesiaci tak urobilo aj Fínsko a Švédsko; Slovensko ju podpísalo vo februári 2022).
Najkonkrétnejším dôsledkom zhoršenej bezpečnostnej predpovede sú však silnejúce hlasy, že dohodu o rozvoji národnej obrany, ktorú v duchu tunajšej strategickej kultúry hlavné politické subjekty zastúpené v parlamente, teda strany nesúce vládnu zodpovednosť nielen dnes, ale aj po voľbách, tradične uzatvárajú na desaťročie, treba prehodnotiť. Dohoda má pritom za sebou len pár týždňov napĺňania, platí na roky 2024 – 2033.
Popri urýchlení najväčších investícií prehodnotenie dokumentu nastolí aj otázku zvýšenia prostriedkov. Diskusia sa ešte len začína, vláda môže nové zdroje získať pôžičkou na finančných trhoch, zavedením časovo obmedzenej dane, ale pri priaznivých vyhliadkach ekonomiky sa môže naplniť aj odhad, že ich dokáže nájsť v rozpočte.
Dánsko patrí k zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie. Dáni a Nóri boli zároveň až do jej rozšírenia v roku 1999 jedinými spojencami, ktorí okúsili sovietsku okupáciu. V prípade Dánska sa, pravda, nemerala vyše dvomi desaťročiami, len necelým rokom. „Dočasný pobyt sovietskych vojsk“ na ostrove Bornholm po máji 1945 však na dánskej psychike zanechal stopy. Popri traumatickej skúsenosti s neutralitou, ktorá na jar 1940 operačným plánom Wehrmachtu, Luftwaffe a Kriegsmarine dokázala odolávať ani nie jedno dopoludnie, šlo o dôležitú pohnútku pri rozhodnutí o vstupe do aliancie.
Od roku 1949 tak mali tunajší politici nesúci posvätnú zodpovednosť za obranu štátu dosť času, aby im „vošiel do krvi“ nielen mušketiersky článok č. 5, ale aj článok 3.
Hovorí o domácej úlohe každého spojenca, osobitne v situácii, keď sa zvýšila hrozba vojny, citujem: „Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto zmluvy, budú zmluvné strany jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.“
Igor Slobodník, veľvyslanec SR v Dánsku, v rokoch 2004 – 2008 pôsobil ako prvý stály predstaviteľ SR v NATO.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
