Tento dokument, ktorý je do piateho apríla v pripomienkovom konaní, sa zameriava na celý rad dôležitých cieľov, aj preto je stručný a štatisticky úsporný. A to až tak, že ponúkaný opis situácie a vykonaných krokov v tej-ktorej oblasti sa napriek presným číslam mení na sebaklam.
Za módne slogany o motivácii a adresnosti sa môže skryť paralyzujúca redukcia dávok, ktorá zrazí na kolená aj budúcu generáciu. Za slová o individuálnom prístupe a efektívnosti dávok pre rodinu zase definitívne pochovanie univerzalizmu v prístupe k deťom tejto krajiny.
Dostupnosť predškolskej výchovy pre tie najchudobnejšie je zdanlivo jednoznačnou vecou. Azda je zbytočné hovoriť, že návšteva materskej školy má kľúčovú dôležitosť pri predchádzaní tomu, aby nízke vzdelanie a chudoba boli „dedičné“. A 118 novo otvorených tried je tiež jednoznačné číslo.
Zľava aj sprava to vychádza rovnako: nedostatok miest v predškolských zariadeniach sa v školskom roku 2012/2013 mierne, ale predsa len zmiernil. Ak by tvorcovia národného programu nasledujúci a ďalšie roky v tomto úsilí pokračovali, do roku 2020 môžeme deťom zo znevýhodneného prostredia urobiť dobrú službu a viac z nich nastúpi do školy so zručnosťami, ktoré zo vzdelávania robia aj niečo iné ako priestor na ponižovanie.
Dôležitá otázka však je, kde sa nové triedy otvárali. Miesta v škôlkach síce chýbajú na celom Slovensku, no ich nedostatok sa ukazuje zvlášť fatálny tam, kde je najväčší počet znevýhodnených detí. Národný program je úsporný, o priestorovom umiestnení nových tried neinformuje. Štatistiky Ústavu informácií a prognóz v školstve však áno. A rýchlo zlikvidujú domnienku, že vyše stovka nových tried je nástrojom inklúzie najbiednejších.
Ukazujú totiž, že verejný sektor na tomto výsledku nemá až taký podiel, ako by sa od socialistickej vlády čakalo. Viac ako polovica tried totiž pribudla v súkromných a cirkevných škôlkach. Navyše východ Slovenska opäť obišiel takmer naprázdno. Nové triedy v obecných škôlkach vznikali najmä v Bratislavskom kraji, kde ich pribudlo 29. V Prešovskom kraji len päť a v Košickom dokonca iba jedna.
Počet tried v cirkevných materských školách sa medziročne zvýšil až o 18 percent, no nárast zjavne nesúvisel len s pastoráciou sociálne vylúčených. Takmer polovica tried pribudla priamo v hlavnom meste, v Prešovskom kraji iba jedna, v Banskobystrickom a Košickom žiadna.
Nové triedy v súkromných škôlkach sú územne rovnomernejšie, no ani tie zjavne neotvorili pre znevýhodnené deti. Prezrádza to fakt, že v Košickom a Prešovskom kraji v nich nepracuje ani jeden asistent učiteľa!
Malé škôlkarské počty tak rýchlo rozbíjajú ilúziu o tom, že nárast počtu tried v materských školách je tým, za čo sa v Národnom programe reforiem vydáva.