Teraz ich právom zaujíma najmä predpoveď počasia. Toto leto a niekoľko nasledujúcich pár rokov môžu ešte nemyslieť na svoje vyhliadky v odboroch, na ktoré sa prihlásili. Na to, či ich maturita ochráni pred evidenciou nezamestnaných a akú istotu im neskôr dá bakalársky titul z externého štúdia, ak žijú v regióne, kde firmy podchvíľou narážajú na dno.
Pochybovať však možno začnú hneď na jeseň, keď sa registre nezamestnaných začnú plniť absolventmi a zamestnávatelia sa pustia do škôl, že im nepripravujú zamestnancov šitých na mieru. Zostaví sa rebríček škôl podľa podielu nezamestnaných absolventov a tie navrchu budú ako obvykle fackované a experti budú hovoriť o ich nepotrebnosti. To ako obyčajne odpúta pozornosť od neduživosti podnikov v regióne, ktoré neponúkajú voľné miesta a majú záujem len o zamestnancov, ktorých neodhalia pracovní inšpektori.
Nedávno publikovaný odhad voľných pracovných miest naznačuje, že budúci stredoškoláci môžu prázdninovať o čosi bezstarostnejšie. Voľné pracovné miesta by sa o tri-štyri roky mali objaviť vo výraznejšom počte, ako je to dnes. Dokonca by sa mali znásobiť aj miesta pre tých, čo ukončia vzdelávanie bez akejkoľvek kvalifikácie. No aktuálne požiadavky firiem sú také, že ak by sme ich vzali ako určujúce kritérium, mali by sme väčšinu škôl na Slovensku zrušiť.
Podľa filozofie, ktorá aktuálne a domnelé (prognózované) potreby firiem berie ako alfu a omegu, by sme sa so stredným školstvom v niektorých krajoch zrejme mali rozlúčiť. Možno nás delí len krátky čas od chvíle, keď nejaký poradca, ktorý firemnú optiku uznáva ako jediný oprávnený svetonázor, vyhlási, že Prešovský kraj je síce demograficky veľmi silný, ale nie je tam záujem o absolventov škôl. Preto tam stredné školstvo nie je potrebné. Je to zlá utópia? Kiežby! Ekonomický výklad zmyslu vzdelávania je silný a politicky podporovaný. Tak možno čochvíľa zaniknú už aj tak slabé hlasy rojkov, ktorí sa odvažujú tvrdiť, že musíme kvalitne vzdelávať v prvom rade a najmä silné populačné ročníky v najchudobnejších krajoch. A že spolu s kvalifikáciou im musíme dať aj sebadôveru a pocit, že spoločnosť o nich stojí. O to viac, že deti tu často vyrastajú v rodinách, kde je chudoba a kde sa neverí, že vzdelanie to zmení.
Lenže kto by dnes počúval rojkov! Neveria im ani tí, ktorí sú na okraji spoločnosti a musia sa biť o každý cent. Aj oni tak ako tí hore si myslia, že je chybou školy, ak jej absolventi nemajú prácu a že tu nemá zmysel míňať prostriedky na školy.
Od názoru, že je nerozumné míňať prostriedky na vzdelávanie v regiónoch, kde nie je dopyt po absolventoch ani po skúsenejších pracovníkov, je iba krok k názoru, že je tu chybou aj narodiť sa. Ten krok sa už vlastne urobil. Potvrdzuje ho nielen odchod mladých ľudí do iných regiónov a najmä do zahraničia, ale i rôzne návrhy penalizovať mnohodetné rodiny. Žuia, takéto návrhy prichádzajú z rozličných politických strán a signalizujú rodičom, že privádzaním detí na svet obťažujú túto krajinu a daňových poplatníkov.