Ich používatelia nechcú vyniknúť ani zaujať, ani aby ich považovali za múdrejších, ako v skutočnosti sú, ako sa to nosilo kedysi, keď niektorí intelektuáli, vzdelanci či akoževzdelanci používali latinské výrazy.
Anglická hantírka k nám prisurfovala po internete, čekli sme si ju, ani sami nevieme ako. Drepí na sociálnych sieťach, valí sa z éteru a rozťahuje sa v televízii. Všetci sme in alebo out, kúl alebo daun, vzdelanci ani intelektuáli sa nenosia, mŕtvemu jazyku latinčine na hrob takmer nik nechodí (nehovorím o jeho odbornom využívaní!). Inak sa nosí takmer všetko. Okrem ponožiek v sandáloch. To je totálny šit!
V tejto súvislosti mi však prišlo na um, ako pekne sa na Slovensko a do slovenčiny nasťahovali secondhandy. Pre niektorých spôsob, ako ozvláštniť niečím špeciálnym svoj šatník či získať lacno módny výstrelok, ktorý nestarne. Pre iných je to jediný možný spôsob dostať sa k ošateniu, pre ďalších ekologicky rozmýšľajúcich neprodukovať a nehonobiť ďalšie a ďalšie handry, nepodporovať rast, využiť to, čo je. Dobre, lebo nebárs. Šaty z druhej ruky zo zahraničia sa nosia. Sú in! Obchody s rovnomenným názvom nájdeme takmer v každom meste, ba aj na dedinách. Niektorí nosenie obnosených šiat taja, iní sa tým vystatujú. Secondhand znamená z druhej ruky. Na viacerých obchodoch je anglický názov, niekde sa s angličtinou netentujú, píšu ako počujú, inde napíšu „po slovensky“ iba prvú časť slova a slovo ruka nechajú v angličtine.
Medzi ľuďmi sa zaužívalo aj slovo sekáč. Páči sa mi. V slovenčine poznáme slovné spojenie sekne ti to. V súvislosti so secondhandom aj sekondhendom slovo sekáč sedí ako zadok na šerbeľ. Ak nám niečo sekne, znamená, že nám to pristane. Po takých veciach v sekáčoch predsa snoríme.
Keby som mala secondhand, volal by sa sekáč – obleč sa neplač, navštív môj sekáč, mám to tu za facku, aj kožuch za dvacku, alebo keď vás boty tlačia, poďte do sekáča!
Vo svojom slovnom arzenáli slovo sekne nemám. Vždy si spomeniem na pesničku od Jaromíra Nohavicu Až to se mnú sekne. „Černé papírové boty“, o ktorých sa v nej spieva, nám možno seknú, ďaleko v nich však nezájdeme. V pesničke sa spieva, že „s nekerým to seká, že až nevíš, co sa robí, někdy pomohla by deka, někdy teplo mladé roby“.
Doba je zlá, peňazí málo, sociálna politika je takmer nesociálna a neviditeľná. A tak to tu s väčšinou seká, že až nevieš, čo sa robí. Tralákať sa po euroveách a auparkoch je „au“ pre väčšinu, hoci sme v EÚ, ostali nám sekáče. Nakúpime, neminieme, sme ekologickí a navyše nám to sekne.
Trochu to v tých sekáčoch zavše posmrdkáva. Možno starý pot, isto človečina! Nič to, veď „je čosi zhnité a smrdí v štáte dánskom… Tuším si to ty, Horácio!“ učili sme sa na angličtine. Tá nám dnes, aj takým, čo po anglicky nevedia ani zaťať, ide podozrivo dobre, hoci hovoríme po slovensky, milý Horácio.