Prázdno pri určitom programe sa v celostránkovej tabuľke prehliadne ľahšie, ako keby sa pri ňom vyškierala nula.
Od roku 2011 sa pri programe s kódom 01701 Výstavba a obnova bytového fondu neobjavuje nič. Prázdno môže nezorientovaných lúštiteľov dokumentu viesť k záveru, že ide o medzititulok, ktorý označuje skupinu nasledujúcich programov ako Štátny fond rozvoja bývania, prémia k stavebnému sporeniu či príspevok k hypotekárnym úverom. No nie je to tak. Ide „len“ o ignorovaný program. Vynechaná nula ho aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 mení na akýsi grafický predel a zahmlieva, že z politík vypadáva tá, ktorá rozhoduje o dostupnom bývaní pre ľudí s nízkymi príjmami.
Ohlásili sme bez uvádzania nejakých vulgárnych núl koniec podpory nájomného sociálneho bývania a koniec sociálneho štátu v oblasti bytovej politiky? Ak áno, zabudli sme si predtým zrekapitulovať, ako to s dostupnosťou a kvalitou bývania na Slovensku vyzerá. O zvážení sociálnych rizík tohto kroku ani nehovoriac.
Aj v Holandsku nedávno ohlásili koniec sociálneho štátu, urobili to však v situácii relatívneho dostatku bytov a vysokého podielu sociálneho nájomného bývania. Kým tam na 1 000 obyvateľov pripadne 431 bytov, na Slovensku je to podľa sčítania z roku 2011 len 329 bytov. V krajine tulipánov obecné nájomné byty tvoria takmer tretinu z celkového bytového fondu. U nás je to také malé číslo, až hanba napísať.
Nedostatok nájomného bývania si zastierame rôznymi spôsobmi, ktoré zvyšujú slepotu voči nulovej dotácii pre nájomné bývanie v návrhu rozpočtu. Kolektívne si klameme, že najchudobnejší z nás bývajú v úbohých chatrčiach z ignorantstva voči normám a že určite majú s deťmi kam ísť, keď im tie chatrče zváľame.
Sčítania ukazujú verejnej bytovej politike nemilosrdné zrkadlo. Prezrádza, že nové programy podpory nájomného bývania, ktoré sa rozbehli v predchádzajúcej dekáde, nestačili kryť narastajúcu potrebu. Medzi dvoma sčítaniami narástol podiel obyvateľov Slovenska, ktorí žijú v bytoch štvrtej kategórie, kam patria aj príbytky, ktoré voláme chatrče. Narástol na 11,6 % – o 4,1 percenta. Zlé bývanie je často spojené s problematickým dodržiavaním hygieny, ktoré je najsilnejším dôvodom pre odťahovanie sa od detí z takýchto príbytkov a pre spontánnu segregáciu. Vzdanie sa programu nájomného bývania tak vlastne znamená trpne sa podieľať na rastúcom rozkole v spoločnosti.
Narástol aj podiel bytov s dvoma a viaccenzovými domácnosťami, až na 20,9 %. Mladí dospelí si tak namiesto inzerátov o cenovo dostupných nájmov môžu v médiách prečítať o svojej sociálnej nedospelosti. V situácii, keď chudobná dvojica či osamelý navrátilec z väzenia vidia v stlčení provizórnej chajdy jedinú cestu k súkromiu, je nulová podpora nájomného bývania veľmi jednoznačnou správou. Hovorí o štátnickej nedospelosti tých, ktorí majú dbať o zdravý vývoj tejto spoločnosti.