Kto by si mohol pamätať všetky miestne okamihy slávy či zlyhania? Niektoré kauzy však ani vzdialené inštitúcie nezabúdajú. OSN tak pripomína rozhodnutie mesta Dobšiná zrušiť Všeobecne záväzné nariadenie o výstavbe 24 nájomných bytov nižšieho štandardu z roku 2002. Zastupiteľstvo vypočulo petíciu vyše dva a pol tisíca osôb, ktoré nesúhlasili s týmto zámerom. Usúdili totiž, že „povedie k prílevu neprispôsobivých občanov cigánskeho pôvodu z okolitých dedín, dokonca aj z iných okresov a krajov“.
Prípad sa dostal až pred medzinárodný Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie. Rodiny, ktoré stratili vyhliadky na lepšie bývanie, sa rozhodli sťažovať. Doma nepochodili, a tak sa s podporou právnikov medzinárodných organizácií obrátili až na výbor OSN. Ten v roku 2005 rozhodol, že Slovenská republika porušila niekoľko článkov medzinárodného dohovoru. Neposkytla svojim občanom dostatočnú ochranu pri uplatňovaní práva na bývanie, ochranu pred diskrimináciou a nezaistila vymožiteľnosť tohto práva u všetkých inštitúcií, vrátane miestnych samospráv. Od rozhodnutia uplynulo osem rokov, ale výbor OSN nie a nie ho vymazať z pamäti. Pri prerokúvaní periodických správ o uplatňovaní spomínaného dohovoru sa zanovito pýta, ako štát postupuje pri naplnení práva na bývanie obyvateľov Dobšinej.
Reakcia slovenskej strany býva vyhýbavá. Aj v poslednej odpovedi, obsiahnutej v 9. a 10. správe prerokovanej vo februári, sa konštatuje, že mesto Dobšiná sa ešte nepodujalo na výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu. Existujú však nejaké úmysly. A tak výbor opäť vyjadril znepokojenie.
Slovensko bude o nejaký čas opäť podávať správu, ako pokročilo v riešení trvajúcej diskriminácie. Návrh postupu, s ktorým prišiel Úrad splnomocnenca pre rómske komunity, asi nemôže byť nemastnejší. Azda aj preto, že v tejto inštitúcii chýba dlhodobejšia pamäť a v pripomienke si túto kauzu pomýlil s vlaňajším listom učiteliek z Dobšinej. Úrad vládneho splnomocnenca je však odhodlaný dosiahnuť pokrok. Mieni „zaujať stanovisko, ako aj potrebné právne kroky“ vždy, keď zistí neoprávnený postup verejnej správy.
Ako však bude postupovať v prípade nečinnosti? Má vôbec právo označiť nečinnosť v oblasti výstavby nájomného bývania za neoprávnený postup? Môže byť za neoprávnený či dokonca protiprávny postup označená nečinnosť, ktorá chudobným ľuďom znemožňuje napĺňať právo na bývanie (o dôstojnosti života ani nehovoriac)?
Už počujem sebavedomé nie ako odpoveď na moje otázky. Ak sa v modernej demokracii stane časť občanov obeťami neexistencie právneho prostriedku nápravy, dôvodom na sebavedomie to však určite nie je.
Ak ústredná vláda nevie zasiahnuť proti systémovej diskriminácii na lokálnej úrovni, môžu za to konkrétne kompetenčné rozhodnutia. Za ich ignorovanie určite ktosi nesie zodpovednosť. Rovnako ako za alibizmus, s ktorým sa tento starý prípad kladie na plecia úradu, ktorý s ním nemá šancu pohnúť.