Vydajú zo seba to najlepšie, čo za predchádzajúce štyri roky… a tak ďalej a tak ďalej. Tieto okrídlené slová, za ktorými však stoja roky driny, všetci poznáme naspamäť.
Športovkyne a športovcov obdivujeme, drukujeme im, veríme, že tvrdú robotu zúročia medailami. Aspoň v niečom sme na Slovensku žičliví. Možno ale nevieme, že táto vrcholová medzinárodná súťaž sa riadi niekoľkými presne definovanými zásadami. Veľmi jasne vyplývajú z dokumentu s názvom Olympijská charta. Tá je záväzná nielen pre hlavné zložky olympijského hnutia – Medzinárodný olympijský výbor, medzinárodné športové federácie a národné výbory, ale i pre organizačné výbory jednotlivých olympijských hier.
Podľa nej je cieľom olympizmu „zapojiť šport do služby harmonického rozvoja ľudstva s cieľom podporovať mierovú spoločnosť, ktorá sa stará o zachovanie ľudskej dôstojnosti“. Čierne na bielom stojí v Charte aj toto: „Akákoľvek forma diskriminácie voči štátu alebo osobe z dôvodu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, pohlavia či akéhokoľvek iného dôvodu je s príslušnosťou k olympijskému hnutiu nezlučiteľná.“
Zrejme iba ťažko by sme našli krajinu, ktorá zásady tejto charty na sto percent dodržiava. Spolu s klasikom môžeme zodpovedne vyhlásiť: „Nikto nie je dokonalý.“ Ale úsilie dobrať sa k dokonalosti čo najbližšie sa cení. V športe určite, v prípade nediskriminácie azda tiež. Ako povedal šéf organizačného výboru ruských hier Dmitrij Černyšenko, Rusko je v mnohých ohľadoch krajinou kontrastov. Aj preto slogan nastávajúcich zimných hier znie: „Klíma je studená, ale pohostinnosť vrelá.“ Nuž, s tým sa dá len súhlasiť. S dodatkom, že z klímy v Rusku vskutku až mrazí.
Nie je tajomstvom, že v Rusku zatýkajú odporcov „putinského“ režimu, že (najmä ľudskoprávne) mimovládne organizácie sú štátom kontrolované, že – ako upozornila aj Amnesty International – LGBTI aktivisti dokonca čelia trestným postihom. Zákony v rukách davu v podobe mučenia a vrážd ruských gejov, v sibírskej „ťurme“ väznené ženy z Pussy Riot či zadržiavaní aktivisti Greenpeace sú iba tou najaktuálnejšou hnilou čerešňou na ruskej ľadovej torte.
Situácia dospela tak ďaleko, že už nielen z ľudskoprávneho prostredia, no aj z prostredia politiky a športu sa ozývajú hlasy o bojkote hier v Soči. Ktovie ako by sa zakladateľ moderného olympizmu Pierre de Coubertin postavil v prípade Soči k mottu: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“
Je jasné, že Slovensko ešte nedospelo tak ďaleko, aby si to „len“ pre ľudské práva rozdalo s Ruskom. Z našej strany bojkot nehrozí. Ale aspoň Klub fair play Slovenského olympijského výboru a jednotliví športovci a športovkyne by o (ne)ľudských právach v Rusku mohli verejne hovoriť. Nech zo seba vydajú naozaj to najlepšie…