Potvrdenia zo školy sú nanič. Zákon uznáva ako dôkaz aktivity len nárok na príspevok. Aktivitu bez nároku na príspevok nepozná.
Neviem, ako je to možné, ale kamarát vydrží ďalej žiť zo základnej dávky. Bojí sa však, aby ho ako „neaktívneho“ nezavolali odpracovať základnú dávku vtedy, keď bude v škole, a pre „nespoluprácu“ mu nevzali aj jeho jediný príjem.
Diery v sociálnej legislatíve sa zväčša odhalia iba tak, že ich niekto riadne odtrpí. Kamarátovo pokračujúce živorenie potvrdilo, že zákon je ako remeň (ročné hladovanie za jeden nedodržaný termín). Aj deravý a slepý, pretože nevie rozpoznať aktivitu študujúceho, ak nemá nárok na aktivačný príspevok.
Diery sa odhalili, no kto príde s návrhom nápravy? Kto vypracuje zdôvodnenie neprimeranosti dvanásťmesačného trestu za nedodržaný termín? Kto nájde spôsob, ako naučiť zákon prečítať potvrdenie o návšteve školy ako jednoznačný dôkaz o aktivite človeka bez ohľadu na ďalšie okolnosti?
Ešte pred pár týždňami som pochybovala, či sú na Slovensku vôbec takí právnici. Debaty kandidátov na prezidentský úrad však rozptyľujú skepsu. Ukazuje sa, že o tento úrad sa uchádza hneď niekoľko vynikajúcich právnikov a podľa ich rečí všetci kypia súcitom s rodinami, ktoré zápasia o živobytie, a jeden je ľudomilnejší ako druhý.
Otázkou však je, prečo títo šľachetní muži nekandidovali už na úrad verejného ochrancu práv. Veď tam by mali väčší priestor na dohliadanie, či existujúce zákony ešte väčšmi nepritvrdzujú ekonomické a ďalšie nerovnosti. Z prostriedkov, ktoré teraz investujú do márnotratnej prezidentskej kampane, mohli bez problémov podporovať túto inštitúciu, ktorej vláda vydeľuje paralyzujúco nízky rozpočet. Keď som o tom rozmýšľala, dodatočne som sa zľakla vlastného nápadu, ktorý som pred štyrmi rokmi považovala za dosť dobrý. A to: priamo by sa mal voliť verejný ochranca práv, ktorý by bol pre ľudomilných právnikov úradom na mieru, a nie prezident.
Je to zlý nápad. Nevyhnutnosť zhromaždiť značné prostriedky, ktoré vyžaduje kampaň pri priamej voľbe, by prudko zúžila množstvo kandidátov na úrad ochrancu práv. A kampaň musí byť, pretože bez nej by verejnosť podľa majiteľov reklamných agentúr mohla prísť k záveru, že kandidáti žiadne vhodné vlastnosti pre úrad nemajú.
Mohol by niekto prostriedky na kampaň získať odhaľovaním dier v zákonoch, cez ktoré prepadávajú šance chudobných? Skôr sa dá predpokladať, že ich získa odkrývaním a rozširovaním škár, ktorými sa boháči tlačia k bezúhonnému profilu.
Namietate, že advokát chudobných môže získať zdroje na kampaň od nezištných boháčov? Súhlasím. Raz to príde. Možno o pár desaťročí. Ako pokánie od vnúčat privatizérov, ktoré sa budú hanbiť za to, ako ich starí rodičia prišli k majetkom. No v súčasnosti sotva. V súčasnosti do nákladov priamej voľby musíme zarátať aj radikálne znížené šance, že ľudomilné slová, ktoré v kampani znejú, vyjadrujú trvalú životnú orientáciu a nie iba obchodný trik.